V indexe ekonomickej slobody so Singapurom obsadzuje dlhodobo prvé priečky a spolu s Macaom tvoria špeciálnu, administratívnu zónu v rámci Číny. Hongkong je jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich miest na svete. Keď sa objavila letenka za dobrú cenu, nebolo nad čím rozmýšľať.
ČO ZABALIŤ NA CESTU?
Na túlanie sa po Hongkongu nepotrebujete žiadnu špeciálnu prípravu. V meste sa takmer všade dohovoríte po anglicky. Ak ste si niečo zabudli doma, máte veľa možností, kde si chýbajúce veci dokúpite. Pre vycestovanie do Hongkongu a Macao platí (na rozdiel od Číny) bezvízový režim a jediné, čo pri vstupe do týchto miest musí občan Slovenskej republiky vyplniť, je imigračný dokument so základnými údajmi a miestom ubytovania. V prípade, že vám ho nedá už personál na palube lietadla, nájdete ho a vypíšete priamo na letisku ešte pred pasovou kontrolou.
Zároveň vám odporúčam, ako pri všetkých destináciách mimo Európy, aby ste mali aspoň očkovanie proti žltačke. Ak nemáte celoročné poistenie, nezabudnite sa poistiť. Spravte si fotokópiu pasu (v prípade jeho straty si ušetríte nervy), alebo majte aspoň jeho zálohu na emaile. A nezabudnite si zabezpečiť ubytovanie. A to je všetko.
Hongkong, v preklade voňavý prístav, je veľké mesto. Ak túžite vidieť toho čo najviac, najlepšie čo môžete spraviť pred cestou je plán.
Z BRATISLAVY DO HONGKONGU
Do Hongkongu sme vyrazili štyria. Cestu sme započali v deň odletu na bratislavskej autobusovej stanici, kde sme nasadli do autobusu Student Agency smer Budapešť.
Ak sa vám v Budapešti nechce brať taxík, na letisko sa dostane aj s linkou metra M3 – zastávka Kőbánya-Kispest a odtiaľ autobusom 200E priamo na druhý terminál medzinárodného letiska Ferenca Liszta, ešte stále známeho pod názvom Ferihegy.
Po príchode do Budapešti nám ostávalo do odletu dosť času, a tak sme sa zašli na obed do Menzy. Kedykoľvek budete v Budapešti s vlčím hladom, určite sa tam zastavte, varia fakt vynikajúco.
Presunuli sme sa na letisko a po všetkých kontrolách odleteli so Swiss Airlines do Zürichu, z ktorého sme ďalej pokračovali do Hongkongu. Leteli sme so starším typom lietadla, a vďaka nefungujúcim monitorom na sedadlách každý z nás ako kompenzáciu dostal voucher v hodnote 30 euro na letenky tejto spoločnosti. Do Hongkongu sme dorazili so západom slnka nasledujúci deň. Pripravte sa, že v Hongkongu je o 6 hodín viac ako u nás.
PRVÝ VEČER V HONGKONGU
Letisko, vybudované na umelom ostrove, je pomerne ďaleko vzdialené od centra mesta. Najrýchlejšie a najpohodlnejšie sa dá presunúť vlakovým expresom. Premáva približne každých 10 minút. Trasa je prepojená s metrom, takže viete kdekoľvek prestúpiť na linku smerujúcu do blízkosti vášho ubytovania. Spiatočný lístok na vlak kúpite priamo na letisku a jeho cena závisí od zastávky, na ktorej chcete vystúpiť. Druhá karta, ktorú budete potrebovať, je Octopus. Ňou sa dá platiť za metro a iné prostriedky hromadnej dopravy v meste, niekde sa dá použiť aj na nákup tovaru. Nám sa ju na letisku nepodarilo kúpiť, ale predávajú a dobíjajú ju v informačnom okienku na zastávkach metra. Viac informácií o cestovných kartách nájdete na stránkach MTR. Kúpili sme si ešte domácu sim kartu, vybrali peniaze z bankomatu a sadli na vlak do Kowloon Station.
Prvá a v podstate jediná komplikácia nášho výletu v Hongkongu sa nám stala hneď na úvod. Ubytovanie, ktoré sme mali rezervované pol roka, bolo obsadené. Izby, ktoré nám najskôr ponúkali ako náhradu, boli horšie a menšie než tie, ktoré sme si vybrali. Jednou z výhod rezervácie ubytovania cez booking.com je ich 24-hodinová zákaznícka linka, cez ktorú viete vyriešiť prípadné komplikácie (a tiež negatívny feedback). Naťahovali sme sa skoro hodinu a pol. Nakoniec sa nám podarilo ubytovať blízko pôvodného miesta.
V miestnom podniku Spicy Crab sme ochutnali lokálne pivo a prvé jedlá. Boli naozaj výborné. Pochvaľovali sme si aj rôzne omáčky v kombinácii so zeleninou.
Jednu vec vás Hongkong naučí hneď na začiatku. Nesmiete riešiť hygienu a vzhľad toho, čo dostanete na tanieri. Váš jedálniček bude chudobnejší, ak vynecháte morské plody, alebo ak sa zľaknete, keď sa vo vašej polievke objaví paprčka z kuraťa (alebo z čohokoľvek iného).
Pre ľahšie zorientovanie v reštauráciách, odporúčam aplikáciu Open Rice Hong Kong. Aplikácia má GPS, takže ponúka reštaurácie vo vašej blízkosti. Nájdete tam aj hodnotenia a jedálne lístky.
Po večeri sme pozreli blízke trhy a okolo polnoci s tabletkou melatonínu (na prekonanie časového posunu) zaľahli do postele, pretože ráno bolo potrebné skoro vstávať.
HONGKONG ISLAND
Do Hongkongu sme prišli s veľkými očakávaniami, preto nebol čas vylihovať v posteli. Prvý deň vstávame o siedmej ráno. Začíname vo Victoria Harbour – na pevninskej časti mesta s výhľadom na ostrov Hong Kong Island. Odtiaľ určite neprehliadnete medzinárodné obchodné centrum – druhú najvyššiu budovu v meste, alebo tiež aj Bank of China.
Na druhú stranu sa dostanete trajektom. Ten premáva každých 12 minút. Metro si nechajte radšej na inokedy. Tie výhľady vás jednoducho dostanú. A teda nás by neomrzeli ani po desiatykrát. Západ slnka alebo svetlá nočného mesta, ktoré sa odrážajú na hladine sú neopísateľným zážitkom.
Na raňajky nám aplikácia odporučila reštauráciu Lin Heung v ktorej podľa hodnotení podávajú najlepšie Dim Sum v meste. Po vstupe do reštaurácie nás zaujal hluk a neporiadok na stoloch skôr než čokoľvek iné. Reštaurácia bola plná. Až po chvíľke sa nám podarilo posadiť ku kruhovému stolu s miestnymi. Čaj sme dostali takmer okamžite, no objednávanie jedla bola zábava.
Jedlo sa vyberalo u pani s vozíkom plnom drevených nádob, v ktorých bolo ukryté. Keď sme si niečo vybrali, dala nám pečiatky do objednávkového lístka. Komické však bolo, že vždy sa okolo vozíka strhol taký virvar, akoby to malo byť už posledné jedlo. Doteraz netušíme, čo sme zjedli, vyberali sme si podľa vzhľadu. Postupne sme sa naučili identifikovať ryžové guličky s krevetami, “špongiový” koláč, ryžový nákyp a buchty, ktoré boli podobné naším pareným.
Práve pre atmosféru túto reštauráciu odporúčam, no viem, že pre neporiadok a hygienu takýto typ zážitku nemusí byť pre každého.
Vonku príjemných, októbrových 28 stupňov, obloha jasná, my uličkami pokračujeme ďalej. Pre Londýn sú typické Double deckre, pre New York žlté taxíky a Hongkong si určite zapamätáte pre jeho úzke, dvojposchodové električky. Na rozdiel od iných dopravných prostriedkov v električke zaplatíte iba za nastúpenie, nie za vzdialenosť. Môžete sa teda previezť celou obchodnou štvrťou Hong Kong Islandu. Z druhého poschodia je krásny výhľad nielen na všetky budovy, ale aj ľudí naokolo. Viac nájdete napríklad na stránke hktramways.
Skočili sme si do City Hall vyzdvihnúť lístky na tradičnú čínsku operu. Cez Chater Garden a Hong Kong Park sme sa vydali ku zastávke električky, ktorá viedla na Victoria Peak. Parky boli plné zelene a vodných plôch s korytnačkami, ktoré sa vyhrievali na kameňoch. Prekvapilo nás, koľko zelene sa nachádza v meste, akým je Hongkong.
Na Victoria Peak sa dostanete rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je ísť pešo, no vzhľadom na časovú náročnosť, my sme zvolili električku. Počas sezóny rátajte aj hodinovým radom, kým sa na ňu vôbec dostanete. S pribúdajúcimi metrami sa vám Hongkong postupne odokrýva a neviete sa dočkať, keď už budete stáť hore na rozhľadni. My sme na nej strávili dobrú polhodinu. Pozerať sa na Victoria Harbour, pristávaciu plochu starého letiska, či tisíce budov pod vami, by sme sa vedeli aj oveľa dlhšie. Viac o električke a rozhľadni nájdete napríklad na stránke thepeak.
V Hongkongu sa nachádza najdlhší systém dopravných pásov na svete s celkovou dĺžkou 800 metrov a prevýšením 135 metrov. Z Victoria Peak sme sa zviezli električkou späť do mesta, prišli na štart a nechali sa viezť. Je to ideálny spôsob, ako si spraviť prehliadku mestských uličiek bez unavenia. Čas pokročil a po tomto silnom zážitku mal prísť ďalší, gastronomický.
Reštaurácia Ser Wong Fun, Cochrane Station, štvrť Soho. Na prvý pohľad nepôsobila nijak zvláštne, no na jedálnom lístku sme našli okrem iného aj polievky z hada či korytnačky. A tie sme museli vyskúšať. Neviem k čomu by som chuť polievok prirovnal, no boli dobré. Jemnejšie mäso, ako z korytnačích paprčiek, som ešte nejedol. Žalúdku a hlave však človek nerozkáže, a aj napriek tomu, že mi oboje chutili, cítil som sa ešte polhodinu potom celkom divne.
Metrom sme sa vrátili na ubytovanie, aby sme si mohli odpočinúť a pripraviť sa na druhý vrchol dňa. Tým bol Ozone bar – najvyššie položený bar na svete. Nachádza na 118. poschodí novšej budovy medzinárodného obchodného centra.
Nijako extra nás nedostala “posh” atmosféra podniku, ani výhľad cez nie zrovna čisté okná. Azda najväčším zážitkom sa stala výťahová selfie cestou dole. Druhú časť večera sme sa rozhodli stráviť v časti Soho preskúmaním nočného života. Ulice boli plné ľudí, zovšadiaľ sme cítili vynikajúcu atmosféru. Po polnoci pre únavu z nabitého programu sme sa presunuli späť do Kowloonu.
DEŇ PLNÝ KLÁŠTOROV A ĽUĎÍ
Druhý deň sa začíname opäť skoro ráno raňajkami v Australia Dairy Co. Podávala sa šunková polievka s kolienkami, čaj s mliekom, káva, toasty s praženicou a vajíčkový puding. Tá kombinácia môže znieť divne, no až na toast plný oleja, nám chutilo všetko.
Prvou zastávkou bol chrámový komplex Chi Lin Nunnery a Nan Lian Garden. Obe miesta pôsobili veľmi upokojujúco a tento pocit nepokazili ani okolité vežiaky. Človek sa tak v jednom momente stretol s pokojom chrámu a pulzujúcim životom veľkomesta. Po prechádzke záhradami sa presúvame metrom späť do chrámového komplexu Sik Sik Yuen Wong Tai Sin. Kým v prvom komplexe vládla pokojná atmosféra a stretli sme len niekoľko ľudí, tu bola hlava na hlave. Pri vstupe do komplexu pohladíme draka pre šťastie a postupujeme s davom hore schodmi. Nezistili sme, prečo tam bolo toľko veľa ľudí, no veľa z nich sa modlilo a zapaľovalo vonné tyčinky.
Pokračujeme na Flower Street a Bird Garden. Flower Street je normálna ulica, na ktorej nájdete množstvo obchodov s kvetinami a ovocím. My sme tu okrem iného ochutnali Dragon fruit a tie úžasné, malé sladké banány, ktoré v Európe nekúpite.
Jedna z ďalších oáz pokoja, ktorú môžete v tomto veľkomeste navštíviť, je Bird Garden. Ak máte radi spev vtákov, nemôžete ju vynechať. Milovníci vtákov sa stretávajú skoro ráno v parkoch. Podľa tradície z obdobia mandžuskej dynastie Čching veria, že vtáky zavreté v bytoch a klietkach trpia depresiou. Tým, že sa ráno stretnú a zatrilkujú si s ostatnými, cítia sa spokojnejšie a ich spev je ževraj krajší a jasnejší.
Bird Garden a Flower Street sa nachádzajú na okraji štvrte Mong Kok. Odtiaľ sme sa peši presunuli do jej centra. Tam nájdete množstvo trhov – ulicu s akváriovými rybičkami, rybí trh, obchody s domácimi miláčikmi, elektronikou, pouličných predavačov iPhonov, ale aj klasické, čínske trhy, tak ako ich poznáte zo Slovenska, so všetkým, čo vás napadne. Mong Kok je jedna z najľudnatejších štvrtí na svete. Ľahko sa vám teda môže stať, že po rozsvietení zelenej sa spolu s vami na prechode ocitne ďalších 1 000 ľudí.
Ďalšou zastávkou dňa sa stala Chungking Mansions. Je to známe turistické geto, ktoré reportér z BBC charakterizoval ako džungľu a štát v štáte zároveň. V tejto betónovej budove dokážete zohnať všetko, na čo si spomeniete a tiež rovnako rýchlo sa v nej stratiť.
My sme si pozreli prízemie a v kaviarni vychutnali koláč s kávou. Ak vás zaujíma viac, pozrite sa napríklad tu. Po Chunking Mansions sme stihli ešte nazrieť do blízkej mešity. Keďže deň výrazne pokročil, išli sme si oddýchnuť na izby.
Či už ste kultúrne založený človek, alebo nie, čínsku, tradičnú operu vám určite odporúčam. Je to pekný zážitok, a je len na vás do akej miery si ho budete chcieť užiť. V tej, kde sme boli my – Yau Ma Tei Theatre – nepotrebujete spoločenské oblečenie a nikto sa neurazí, ak odídete skôr. Unavení po celodennom chodení sme vydržali dve dejstvá. Na ďalší deň nás čakalo Macao.
MACAO A VEČERA NA VICTORIA PEAK
Od začiatku sme mali plán, že jeden deň strávime v blízkom Macau. Ráno sme sa metrom odviezli na Hong Kong Island k terminálu pre trajekty a vyrazili. Lode medzi týmito dvomi mestami premávajú približne každých 15 minút a cesta trvá asi hodinu. Viac informácií nájdete na stránke Turbojetu. Pri vstupe aj výstupe musíte prejsť colnou kontrolou, takže si pribaľte so sebou cestovný pas. Na rozdiel od Hongkongu, ktorý bol v minulosti britský, Macao patrilo Portugalsku. Odlišná je architektúra, miestna kuchyňa a kasína! Prišli sme si pozrieť hlavne historické centrum, ktoré bolo naozaj nádherné. Mozaiková dlažba na Senado Square s domami a kostolmi v klasickom portugalskom štýle vytvárajú atmosféru, ktorá vás dostane už na prvý pohľad. Pri prechádzke úzkymi ulicami sme si pozreli žltobiely kostol Sv. Dominika a pokračovali ďalej, až kým sme sa nedostali k dlhým a širokým schodom katedrály Sv. Pavla. Ešte kúsok vyššie nad ruinou katedrály, na kopci nad mestom sa nachádza hrad. Ponúka nádherný výhľad na celé mesto so silným kontrastom: ošarpanosťou obytných častí a leskom kasín. Preto celú mozaiku mesta uzatvára novodobá dominanta – budova kasína Lisabon.
Cestou späť skúšame nové jedlá a nápoje. Ochutnávame sušené mäso, ktorého majú niekoľko druhov a dávajú ho aj do koláčov. Prechádzame na druhú stranu centra, aby sme si pozreli knižnicu Sira Roberta Ho Tunga a historickú budovu divadla D. Pedra V. Ak tam raz budete tiež, usaďte sa v jeho balkónovej časti a predstavte si miestnu aristokraciu a ako si tam žila. Hneď vedľa divadla sa nachádza aj kostol Sv. Jozefa, do ktorého sme sa však nedostali. Čas utekal a my sme chceli stihnúť ešte jeden zážitok v Macau. Neskorší obed v reštaurácii Clube Militar de Macau.
Reštaurácia sa nachádza v historickej, koloniálnej budove s jednoduchou a chutnou portugalskou kuchyňou za veľmi priaznivé ceny, doplnenú o široký výber kvalitných vín a syrov z Portugalska. To, čo nám inokedy pomohlo, nás tentokrát sklamalo a pripravilo o gastronomický zážitok. Podľa cestovnej príručky, ktorú sme mali so sebou, nebolo potrebné spoločenské oblečenie. Vzhľadom na teploty blížiace sa k 30 stupňom a odporúčania príručky, nás ani nenapadlo zobrať si so sebou dlhé nohavice, vďaka ktorým by nás pravdepodobne ku stolu nakoniec usadili. O reštaurácii nájdete viac info napríklad na stránke Lonely Planet. Energiu sme nakoniec doplnili v malej zapadnutej reštaurácii. Jeden z vrcholov dňa nevyšiel. No ten najväčší nás čakal v ten večer v Hongkongu.
Vrcholom tretieho dňa bola večera na Victoria Peak. Rezerváciu sme si spravili ešte na Slovensku. Na Hong Kong Island sme sa odviezli trajektom a hore na Victoria Peak taxíkom. Reštaurácia pôsobila na prvý pohľad veľmi príjemne a personál nás po chvíli usadil na rezervovaných miestach pri okne. Úplne najlepší bol výhľad a mušle, ktoré sme si dali ako predjedlo.
Pri výbere jedál nám čašník moc neporadil, nehovoriac o tom, že nám ani nevedel spraviť spoločnú fotografiu. Hlavné jedlo bolo dobré, no ničím výnimočné. Človek sa tak neubránil pocitu, že z veľkej časti platí len za výhľad. Ak by som mal ešte niekedy možnosť zájsť sem, napríklad na romantickú večeru vo dvojici, rád ju využijem, no pravdepodobne by som skúsil niektorú z ďalších reštaurácií s výhľadom, ktoré The Peak ponúka. A komu nestačí výhľad na nočný Hongkong počas večere, hneď pod reštauráciou sa nachádza terasa, z ktorej si príjemnú atmosféru pokoja a svetiel môžete užívať ďalej.
LANTAU ISLAND
Hong Kong sa rozprestiera na viacerých ostrovoch a Lantau je jedným z nich. Na ďalší deň sme sa s metrom odviezli na zastávku Tung Chung, ktorá je konečnou zastávkou oranžovej linky metra. Nasadli do taxíka a odviezli sa na protiľahlú časť ostrova do tradičnej rybárskej osady Tai O. Prvú atrakciu, ktorú sme absolvovali, bol výlet loďkou po kanáli naprieč osadou a do zálivu s ružovými delfínmi (tie sa nám nepodarilo uvidieť). Človek má pocit, že tu zastal čas. Ľudia, nevnímajúc turistov, žijú v domoch na koloch blízko vody. V úzkych uličkách sme prechádzali okolo rôznych obchodov s výrobkami a jedlom z morských plodov. Ak môžem odporučiť, zapekané ustrice boli výborné.
Okolo poludnia sa začíname z Tai O vracať postupne späť. Cestou obchádzame veľké sladkovodné jazero s priehradou, ktorá slúži ako rezervoár pitnej vody. Pokračujeme na Cheung Sha Beach. Pôvodne sme si mysleli, že si dobre zaplávame. Počasie aj teplota vody nám hrali do karát. Pomerne rýchlo sme si to však rozmysleli. Pri pohľade na špinavý piesok (Hongkong sa nachádza na jednej z najrušnejších lodných trás), sme si v Juhočínskom mori aspoň ovlažili nohy a pokračovali ďalej, lanovkou k veľkému Budhovi.
Poviem vám, zážitkom je už samotná cesta lanovkou. S pribúdajúcou výškou sa otvárajú nádherné výhľady, najmä na hongkonské medzinárodné letisko, ktoré je vybudované na umelom ostrove, hneď vedľa ostrova Lantau. Za horizontom prvého kopca je vidieť na Budhu. Ten už z diaľky pôsobí monumentálne, no čím je človek bližšie, pocit len silnie. Lanovka končí v Ngong Ping Village, ktorej súčasťou je aj chrámový komplex Po Lin Monastery. Cez námestie plné obchodov sme prešli na Ngong plaza, lemovanú sochami čínskych bojovníkov, no a potom už nasledovali len dlhé, terasové schody priamo k Budhovi. S pribúdajúcimi schodmi a nadmorskou výškou sa človek zadýcha, no tie výhľady na okolité hory, chrámy a Budhu vám zoberú dych azda ešte viac. Zrazu sa cítite strašne malým a zároveň slobodným. Určite musíte vidieť aj rozprávkovo zdobené chrámy v Po Lin Monastery. V chrámoch rozvoniavajú vonné tyčinky a sú zakončené zlatou sálou, ktorá ma dostala zo všetkého asi najviac. Niečo tak nádherné som ešte asi v živote nevidel.
Výlet k Budhovi a Po Lin Monastery si treba dobre naplánovať (nenechávajte si ho na poslednú chvíľu). Môže sa stať, že zlatú sálu neuvidíte. V ten deň sme boli poslední, ktorí z nej vyšli. Ak máte čas nazvyš, môžete sa k Budhovi dostať aj pešo. Lantau je plný turistických trás a chodníkov s nádhernými výhľadmi. Zvyšok štvrtého dňa po návrate z Lantau sme strávili ďalším objavovaním miestnych trhov a reštaurácií v Kowloone.
CESTA DOMOV SA BLÍŽI
To najdôležitejšie, čo sme chceli v Hongkongu vidieť, sa nám podarilo počas prvých štyroch dní. Nasledujúce dva dni už boli voľnejšie. No ako tie predošlé, využili sme ich naplno.
Väčšinu štvrtého dňa sme strávili na Hong Kong Island. Pozreli sme si chrám Man Mo Temple. Je zasvätený bohom literatúry a vojny a zároveň je najväčším Man Mo chrámom v meste. Hodiny sme strávili prechádzkami ulicami, prezeraním starožitností na trhoch a ochutnávaním čínskych čajov. Dvojposchodovou električkou, ktorú som spomínal v úvode, sme sa previezli takmer celým centrom a sledovali okolité budovy a ľudí. Posledné chvíle sme si vyhradili na nákup čajov. Ak môžem odporučiť, určite skúste v Ki Chan Tea Co. čaj Ginseng Oolong. Jeho kúzelnú sladkastú chuť (bez akéhokoľvek cukru) v ústach cítite aj dlho po dopití.
Piaty deň zavŕšime v našej štvrti. Blízko pri nás sa nachádza hadia reštaurácia. A tak sme do nej zašli po ďalší gurmánsky zážitok – tentokrát to bolo víno s haďou žlčou. Keby sme zatúžili po polievke, v drevených zásuvkach mali pripravených aj živých hadov.
Posledný deň sa niesol v duchu večerného odletu. Deň začal balením vecí, aby sme mohli uvoľniť jednu z izieb. Po vybavení všetkých formalít sme sa metrom vydali na posledné spoznávanie mesta. Pomerne ďaleko od centra sa nachádza štvrť Sheung Cheung Wai. Cestou tam bolo vidieť čínsky Shenzhen, centrum zahraničných investícií a zároveň jedno z najrýchlejšie rastúcich miest na svete. Vydali sme sa na ďalšiu chrámovú cestu Ping Shan Haritage Trail, no po zážitkoch z predošlých dní bola táto cesta skôr sklamaním ako zážitkom a vrátili sme sa späť do mesta.
Naopak, múzeum histórie Hongkongu sa oplatilo a keby nás netlačil čas, vedeli by sme v ňom stráviť aj polovicu dňa. My sme ho preleteli asi za jeden a pol hodiny. Poslednou “atrakciou” v Hongkongu sa stala paradoxne zmrzlina. Lab Made je dusíkom chladená zmrzlina a zážitkom nebola ani tak chuť (napriek tomu, že bola výborná), ale práve jej príprava.
Hongkong bol jednoznačne mestom plným pozitívnych prekvapení, najmä v zmysle “kde je vôľa a rozum, tam je aj cesta”. Inak sa tomu nedá povedať ani pri odbavovaní našej batožiny, ktorej check-in sme spravili už na Kowloonskej zastávke expresu smerujúceho na letisko. Ostávalo nám už len nastúpiť na vlak, prejsť pasovou kontrolou na letisku a rozlúčiť sa.
Hongkong je fascinujúce mesto, ktoré vás v mnohých smeroch úplne opantá. Nemusí však sedieť úplne každému. Je len na vás, či sa ho rozhodnete ignorovať za oknami luxusného hotela, alebo sa stanete jeho súčasťou. Ak dokážete vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a doslova prekusnúť niekoľko vecí, otvorí sa vám plné priehrštie chutí, vôní, pocitov a zážitkov, ktoré vás čakajú na každom rohu.
Veľká vďaka patrí Vladovi za naplánovanie celého pobytu a tiež Lenke, ktorá sa postarala o korekciu textu.
Obdobie
- 15. – 22. október 2015
Výdavky a ceny
- Letenka – 280 €
- Ubytovanie – 25 € / osoba / deň
- Expres z letiska do Kowloonu – 160 HKD (cca 19 €)
- Cestovná karta Oktopus na celú dĺžku pobytu – 280 HKD (cca 33 €)
- Spiatočný lístok na Peak Tram – 83 HKD (cca 10 €)
- Spiatočný lístok za loď do Macau – 317 HKD (cca 37 €)
- Spiatočný lístok na lanovku k Budhovi – 185 HKD (cca 22 €)
- Električka – 2,3 HKD / 1 jazda (cca 0,30 €)
Náklady za celú dĺžku pobytu (bez letenky a suvenírov) cca 500 €.
- Výmenný kurz v Hongkongu – 1 € = 8,4 hongkonského doláru (HKD)
- Výmenný kurz v Macau – 1 € = 8,7 Macauského pataca (MOP)
Rady a návody
- Ak sa príliš neponáhľate, na prechod medzi pevninou a Hong Kong Island použite trajekt. Každá časť dna je výnimočná a dáva úplne iný, kúzelný pohľad na mesto (najmä pri západe slnka či v noci).
- Dvojposchodová električka je určite jedna z top atrakcií. Ak sa vám už nechce chodiť, alebo si chcete pozrieť mesto “z výšky”, určite si ňou spravte exkurziu po centre Hong Kong Island.
- Tipy na ďalšie skvelé veci v Hongkongu nájdete na stránke – discoverhonkong
- Ak neviete, ako si spraviť fakt dobrú selfie, príďte sa inšpirovať do Hongkongu! Robia to stále, všade a na akýkoľvek spôsob.
Postrehy
- Hongkong je bývala britská kolónia, takže s väčšinou ľudí sa dorozumiete po anglicky.
- Ak máte pocit, že na Slovensku veľa vecí nefunguje, v Hongkongu je to presne naopak.
