Keď sa povie Irán, väčšina ľudí si pod váhou správ z médií predstaví krajinu plnú teroristov, ktorá by rozhodne nemala figurovať na ich cestovateľskom zozname. Netvrdím, že je všetko ideálne a krásne. Irán je krajinou tretieho sveta, ktorá kvôli jadrovému programu ešte do nedávna trpela pod váhou medzinárodných sankcií. No ak mu dáte šancu, a nazriete v mnohom vás očarí ako rozprávka Tisíc a jednej noci. Je krásny, priateľský a rozhodne nie nebezpečný. Premohla vás zvedavosť? Čítajte ďalej.
VÍZA DO IRÁNU, ALEBO ČO POTREBUJETE VEDIEŤ PRED CESTOU SAMOTNOU
Na rozdiel od minulosti už nepotrebujete absolvovať kvôli vízam návštevu ambasády vo Viedni alebo Prahe s pozývacím listom, ale vybavíte ich priamo po prílete na letisku, prípadne priamo na hraničnom prechode. Bude vás to stáť asi hodinu až dve času, preto ak idete ako skupina, dohodnite sa vopred, ktorý spôsob vybavovania víz uprednostníte. Platnosť turistických víz je jeden mesiac a na to aby ste ich získali, potrebujete splniť štyri základné podmienky.
- Platnosť vášho pasu musí byť minimálne pol roka a nesmiete v ňom mať pečiatku z Izraela.
- Potrebujete sa preukázať rezerváciou do hotela aspoň na jednu noc, alebo kontaktom na osobu, ktorá v čase príchodu potvrdí, že o vás vie a že u nej prespíte. Ide o akúsi náhradu pozývacieho listu a overujú to poctivo. Myslite na to najmä v prípade nočných príchodov, aby nebol problém s kontaktovaním zodpovednej osoby.
- Poplatok za víza pre Slovensko a Českú republiku je 75€.
- Špecialitou je cestovné poistenie – kto má viac šťastia, prejde so svojím, v opačnom prípade zaplatí ďalších 15€.
Okrem víz potrebujete hotovosť. S bankomatovou kartou sa zatiaľ v Iráne nepochodíte. Obsah batožiny treba prispôsobiť ročnému obdobiu a účelu vašej cesty. Pamätajte na to, že ženy musia nosiť na hlave šatku a muži krátke nohavice nevyužijú. Tričká s krátkymi rukávmi sú v pohode. Ak rozmýšľate nad tým, či si so sebou zobrať alkohol, neporadím vám. Mali sme len príručnú batožinu. Čítal som fóra, na ktorých prispievatelia písali, že pre vlastnú spotrebu si alkohol vziať môžete. Keďže je v Iráne prohibícia, legálnym spôsobom sa v krajine k alkoholu nedostanete. Ak chcete byť online a poslať domov nejaké fotografie, zídu sa vám VPN aplikácie, vďaka ktorým sa dostanete aj na západné weby vrátane Facebooku. V opačnom prípade budete mať pri využívaní iránskeho internetu veľa stránok blokovaných.
AKO SA DOSTAŤ DO IRÁNU?
Možností je veľa, tá najpohodlnejšia je samozrejme letecky. Pre cestovateľov zo Slovenska a Českej republiky sú v súčasnosti cenovo najlákavejšie letenky od Ukraine Airlines a tureckého Pegasusu. Ukrajinci ponúkajú lety z Viedne a Prahy s prestupom v Kyjeve. Výhodou oproti Pegasusu je veľká batožina a jedlo na palube v cene letenky. S Pegasusom sa do Teheránu dostanete aj z Budapešti.
Služby Ukraine Airlines sme využili aj my. Z lietadiel prepravcu netreba mať obavy. Osobná skúsenosť bola pozitívna, no extra služby nečakajte. Na trase do Kyjeva dostanete v cene letenky vodu, po prestupe na Teherán aj jedlo.
Z LETISKA NA LETISKO Z TEHERÁNU DO SHIRAZU
V prípade, že ste sa rozhodli pre vybavenie víz na letisku, strávite na ňom po prílete ešte približne dve hodiny. Ak vám môžem poradiť, vykašlite sa na žiadanie o víza a choďte priamo k bielemu „stánku“ vybaviť cestovné poistenie. Na základe čoho vám opečiatkujú to vaše, alebo vás nechajú zaplatiť 15€ za to iránske, vôbec netuším. Dvaja z nás platili a jeden nie.
S poistením už môžete žiadať o víza. Ak by ste to spravili naopak, poslali by vás pre poistenie a frontu na víza by ste si vystáli dva krát. Dajte im pas, poistenie a kontakt na hotel, v ktorom máte zarezervované ubytovanie, prípadne na kontaktnú osobu. Podľa toho, čo vám napíšu, zaplaťte pri vedľajšom okienku a potom už len čakáte.
Napriek tomu, že prílet bol o polnoci miestneho času ( +1,5 hod. ), žiadanie o víza sme si pomerne užili. Colníci vytvárali pri komunikácii s ľuďmi zábavné situácie, na ktorých sa dalo schuti zasmiať. Ak máte so sebou príručnú batožinu, po vybavení víz vás čaká už len posledná pasová kontrola a ste v krajine. V prípade, že priletíte s veľkou batožinou, budete s ňou ešte musieť prejsť cez skener.
Teherán má dve hlavné dopravné letiská. Letisko Imana Chomeiniho slúži pre medzinárodné lety a Mehrabad pre vnútroštátne. Vzdialenosť medzi nimi je v závislosti od zvolenej trasy približne 50 – 60km. Najlepším a najrýchlejším spôsobom, ako sa dostať z jedného letiska na druhé je taxi. Ak si na niečo budete musieť v Iráne zvyknúť hneď od začiatku, je to dvojaký spôsob rátania cien. Oficiálnou menou je Rial, no aby si to uľahčili, vymysleli Tomany, ktoré majú o jednu nulu menej. Ak vám teda taxikár povie, že vaša cesta bude stáť 10 000 Tomanov, znamená to 100 000 Rialov.
Dôvod, prečo sme sa potrebovali dostať na druhé letisko je ten, že za východiskový bod celého tripu sme zvolili Shiraz. A najrýchlejší spôsob ako sa tam dostať bolo lietadlo. Ak sa veľmi neponáhľate a chcete na úvod spoznať najskôr Teherán, dobrou alternatívou môže byť nočný vlak. Je veľmi komfortný aj na európske pomery a jednosmerný lístok v kupé pre 4 osoby s jedlom, prikrývkou a TV, vás bude stáť asi 22€. Cesta vlakom trvá približne 12 hodín.
Let do Shirazu bol zážitok. Prvé lietadlo odlieta z terminálu č.1 o piatej ráno. Letenky sme nemali a pri ich kúpe na letisku sme mali viac šťastia ako rozumu. Po anglicky sa dalo dohovoriť len ťažko a až do poslednej chvíle sme netušili, či majú pre nás voľné miesta. Ak hovorím zážitok, predstavte si staré ruské lietadlo s motormi na chvoste. Najskôr sa bojíte, či sa vôbec odlepí od zeme, potom či doletí a nakoniec, či pristane. Všetko dopadlo dobre a aj keď sme sa pre neskutočný hluk motorov vôbec nevyspali, o pol 8 ráno sme už stáli o 1000 km južnejšie v centre Shirazu pred Karim Khan Citadel.
SHIRAZ A FILMOVÉ HVIEZDY Z PERSEPOLISU
Po krátkom oddychu na tráve pred Citadelou, sme začali práve tam. Písať o tom, čo všetko sa nám podarilo navštíviť nemá zmysel. Výhodou je, že veľa zaujímavých miest sa nachádza relatívne blízko pri sebe. Ak budete plánovať Shiraz, skúste si ho rozdeliť podľa rieky na pravú a ľavú časť. Pomôže vám to stihnúť všetko čo potrebujete. Hneď pri Karim Khan Citadel sa nachádza Pars museum a o kúsok ďalej Vakil Bath, Vakil Mosque a Vakil Bazar. Tu sme našli aj zmenáreň s najlepším kurzom – Eskordi Exchange. Ak budete do bazáru vstupovať od Vakil Bath a Vakil Mosque, odbočte pri prvej príležitosti doľava. Nájdete tam nádvorie s príjemnou čajovňou. Krátky oddych pri dobrom čaji vám padne vhod.
Ak vás niečo v tejto časti mesta dostane, sú to dve malé mešity Sayyed Alaeddin Hossein Mosque a Nasir al-Mulk Mosque. Tá prvá vás očarí neskutočnou trblietavou výzdobou v odtieňoch zelenej. Druhá svojou jednoduchosťou a farebnou vitrážou, ktorú nájdete snáď v každom turistickom sprievodcovi o Shiraze. Určite nevynechajte ani Jame Mosque a komplex Aramagh-e Shah-e Cheragh. Nachádza sa tu toho samozrejme oveľa viac a je len na vás, koľko času strávite objavovaním mesta. Zážitkom je už samotná prechádzka ulicami a to sa ani nemusíte zatúlať do bazáru. Ak natrafíte na obchod s hrncami, je veľká pravdepodobnosť, že nasledujúcich desať obchodov bude ponúkať to isté. A takto je to so všetkým. Ak plánujete kúpiť perzský koberec, tie v Shiraze boli najkrajšie zo všetkých miest, ktoré sme navštívili.
Pri potulkách ulicami sa určite stretnete s taxikármi, ktorí vám budú ponúkať odvoz do Persepolisu a Necropolisu. Ak natrafíte na takého, ktorý svoje služby ponúka rovno v eurách, radšej sa mu vyhnite. Sú zvyknutí na nemeckých turistov a tomu zodpovedajú aj ich ceny. My sme sa dohodli nakoniec s Hasanom, ktorého sme stretli na ulici. Na druhý deň ráno nás vyzdvihol rovno pred hotelom. Kontakty aj ceny uvádzam nižšie.
V Shiraze sme spali jednu noc a strávili sme ju v hoteli Karim Khan. Ide o drahší, no veľmi pekný a moderný hotel s ochotným personálom. Je tam neobmedzený internet, európska toaleta a ak ich požiadate, bez problémov vám zarezervujú aj lístky na autobus, prípadne letenku do ďalšej destinácie.
Ako som už naznačil vyššie, na druhý deň ráno sme vyrazili s Hasanom do Nekropolisu a Persepolisu. Napriek slabej angličtine sme sa dozvedeli veľa o politických vzťahoch v Iráne, ale aj o tom, že v Turkménsku sú dobré manželky. J Ak ste náhodou v minulosti navštívili jordánsku Petru, Necropolis vás moc neočarí. No ak nie, hrobky vytesané do skaly určite zaujmú. Persepolis je veľký komplex, v ktorom bez problémov strávite aj tri hodiny. Je škoda, že sa mesto nezachovalo v lepšom stave, no aj tak sa budete mať na čo pozerať. Stala sa nám tu tiež veselá príhoda, keď nás Shejda požiadala o rozhovor pre festivalový film o Iráne. Okrem iného robí aj sprievodkyňu a kontakt na ňu uvádzam nižšie.
Pri spiatočnej ceste z Persepolisu sme vystúpili na začiatku mesta pri Qur’an Gate. Ak budete mať dostatok času a energie, určite vybehnite hore na vyhliadku. Je tam nádherný výhľad na celý Shiraz. Okrem toho sa tiež zastavte pri Tomb of Hafez, Eram Garden a Saadi Tomb.
Večer je veľmi príjemná atmosféra v záhrade pri národnej knižnici. Stretáva sa tam veľa mladých. Ak sa tam vyberiete, určite nevynechajte mierne skrytú, no útulnú kaviarničku Dastan Cafe. Razom sa ocitnete naspäť v Európe. My sme tu strávili posledné chvíle v Shiraze a okolo jedenástej sme sa pobrali na polnočný autobus do Yazdu. Ak sa pýtate, kde sme spali, tušíte správne. Druhú noc sme strávili v autobuse. Iránske VIP autobusy sú iné ako tie naše. Sedadlá sa dajú sklopiť takmer do ležiacej polohy a namiesto 4 sedadiel, sú na šírku autobusu len 3.
Ak sa budete chcieť dobre najesť v príjemnej reštaurácii, odporúčam Haft Khan komplex. Je tam drahšie, no jedlo aj prostredie boli perfektné. Nachádza sa tu viac reštaurácií, vyberte si určite nejakú tradičnú.
Shiraz good? Shiraz beautiful? Tieto otázky sme za dva dni dostali od miestnych aspoň stokrát. Zrazu cítite, ako sa na vás ľudia na ulici usmievajú, často vás pozdravia a aj keď nevedia reagovať a povedať viac, spýtajú sa aspoň na to čo vedia. To, že vašej odpovedi nerozumejú vôbec nie je podstatné. Príjemná zmena oproti našej domovine.
YAZD A NOVÉ PRIATEĽSTVÁ
Do Yazdu sme dorazili približne o 5 ráno. Do centra nás vzal taxikár, ktorý si okrem šoférovania a počúvania hlasnej hudby, stíhal búchať do hrude. Všetko dobre dopadlo a už krátko pred východom slnka sme sa prechádzali po historickom centre Yazdu. Ak budete mať možnosť, pozrite si ho zo strechy niektorého z domov. Tá atmosféra hlineného mesta a vykúkajúce vežičky lapačov vetra (badgirs), ktorými je Yazd známy, sa vám budú veľmi páčiť. Ak chcete raňajky aj o siedmej ráno, skúste hotel Jungle. Majiteľom je sympatický starší pán, ktorý vie dokonca po anglicky.
Z Yazdu sme mali naplánovaný skupinový výlet so sprievodcom do Kharanqu, Chak Chaku a Meybodu. Najpôsobivejší bol celkom určite Kharanaq. Z najvrchnejšej terasy je krásny výhľad na neobývané, pomaly sa rozpadajúce hlinené mesto, okolité polia a hory. Zaujímavý bol aj Meybod so svojim hradom, hlineným skladiskom na ľad, či zásobníkmi na vodu. Celý výlet trval približne 6 hodín a v cene bol zahrnutý aj obed v hotely Silk Road z ktorého sa ráno vyrážalo.
Po zabezpečení ubytovania a lístkov do Esfahanu v priľahlej agentúre sme pokračovali v objavovaní Yazdu. Tentokrát už aj s dámskou spoločnosťou z Hong Kongu. Ak by ste niečo nemali v Yazde zmeškať, je to perzské Zurkhaneh v tradičnej posilňovni Saheb A Zaman Club, ktorý sa nachádza v priestoroch vodného rezervoára pri Chakmaq Square. Netradičný spôsob cvičenia pri speve a bubnovaní sa vám určite zapáči. Záver dlhého dňa sme zakončili večerou a popíjaním čaju na terasových strechách reštaurácií v historickom centre. Odporúčam niektorú z okolia Jame Mosque. Ráno nás už čakal odchod autobusom do Isfahánu.
NÁDYCH ISFAHÁHNU
Isfahán je tretím najväčším a pravdepodobne najkrajším, najromantickejším a najturistickejším mestom v Iráne. Ak by ste chceli vidieť to najdôležitejšie, potrebovali by ste aspoň 3 dni. Takýto plán sme mali povodne aj my, no Yeung, nám poradila kontakt na Zandiho, ktorý robí dvojdňové túry do odľahlých oblastí Zagros mountains k ľadovcu a do odľahlej dediny Sar Agha Sayed, ktorá je v zime nedostupná. Na úvod sme teda nazreli do Isfahánu na pol dňa. Ubytovali sme sa v hoteli Totia, ktorý nájdete aj v turistickom sprievodcovi Lonely Planet. Je to drahší hotel, no veľmi pekný, pohodlný a moderný. Strávili sme tu nakoniec celkovo 3 noci.
Cieľom prvého dňa bola arménska štvrť na druhej strane mesta za riekou. Na nádhernom Naqsh-e Jahan Square (Imam / Shah Square) sme sa stretli s kamarátkou Timeou a jej priateľom a pokračovali ďalej. Pre prechod na druhú stranu si určite vyberte niektorý zo štyroch historických mostov, ktoré pretínajú rieku. Oplatí sa ich vidieť cez deň a aj krásne vysvietené večer, kedy sa tam stretáva mnoho mladých iráncov. Všetky majú neopakovateľnú atmosféru a čerešničkou na torte je Khajoo Bridge pod ktorým si môžete vypočuť výtvory miestnych umelcov. Ak by ste čakali v rieke vodu, sklamem vás. Po väčšinu roka je vyschnutá a vy sa môžete prejsť jej korytom. Či z priehrady pustia vodu záleží od množstva zrážok, no podľa miestnych je to maximálne na 2 až 3 mesiace v roku po zime. Vank Cathedral sme v arménskej štvrti už síce nestihli, no o tri dni nám už neušla.
ZAGROS MOUNTAINS, SAR AGHA SAYED A VÝLED POD ĽADOVEC
Okrem Young sme v Yazde spoznali aj starší, austrálsky pár, ktorý na tento trip vyrazil spolu s nami. Do posádky pribudli ešte dvaja Cristopherovia z Nemecka a o pol 9 ráno sme vyrazili naproti dobrodružstvu do Zargos Mountains. Prvá časť cesty prebiehala pomerne rýchlo v malej dodávke pre 11ľudí. Tá nás doviezla do dediny Chelgerd, ktorá je od Isfahánu vzdialená asi 190km a 3 hodiny cesty. V Chelgerde sme prestúpili do auta s pohonom na všetky štyri kolesá, ktoré nás odviezlo až do Sar Agha Sayedu. Najvyššie kopce v tejto časti Zagrosu majú okolo 3700 mnm. takže bolo rozhodne po čom pozerať. Aby toho nebolo málo, príroda nám ponúkla ešte jedno prekvapenie naviac v podobe dúhy okolo slnka. (Cirostratus) S vrcholkami hôr to boli naozaj kúzelné pohľady nielen do údolia.
Sar Agha Sayed je dedina postavená v kopci a obýva ju v súčasnosti asi 1500 ľudí. Keďže domčeky sú z dreva a hliny, je tam prašno a o hygiene sa tiež moc hovoriť nedá. Nebola to však až také divoké ako som čakal. Doba elektrická dorazila už aj sem, takže si bez problémov nabijete telefón. Čaro Sar Agha Sayed dopĺňa fakt, že pre miestnych ste rovnakou atrakciou ako oni pre vás. Neďaleko v kopcoch ťažia miestni v malých jazierkach vyhlbených do svahu soľ. Slaná voda vyteká z podzemného prameňa. Túto prácu robia iba ženy. Podľa miestnych mužov je tak preto, lebo sú trpezlivejšie. Dedinčania soľ predávajú a ženy tak za svoju prácu dostanú v prepočte asi 100 USD za rok.
V Sar Agha Sayede sme strávili jednu noc. Zandi, na ktorého prikladám kontakt nižšie sa vzorne staral a za celú dobu nám nič nechýbalo. Po večeri prišla na rad vodná fajka a jazykové okienko s miestnymi. V noci bolo na oblohe plno hviezd a aby bol zážitok dokonalý, zopár ich padlo. Spí sa na koberci v jednej z chyží, buď vo vlastnom spacáku, alebo vám dajú deky.
Druhý deň ráno začal spoločnými raňajkami po ktorých sme sa vybrali na cestu späť. Približne na polceste do Chelgerdu auto zastavilo pri zvyškoch opustenej nomádskej dediny. Prezliekli sme sa do krátkych nohavíc a vyrazili na trip k ľadovcu. Vedie cez menší kopec, ktorý sme potom na druhej strane zliezli späť k rieke. Chvíľku sme kráčali údolím, preskakovali cez rieku až sa objavila ľadovcová jaskyňa. Zo začiatku nenápadná, no vo vnútri nádherná. Zo stropov pršal topiaci sa ľad a my sme ju pomaly prešli až na druhý koniec. Cesta späť šla vrchom. Ak sa na tento výlet vydáte, zoberte si so sebou turistické sandále. V tej ľadovej vode sa budete musieť brodiť tak či tak, no cestou spať nebudete musieť na streche auta sušiť vašu normálnu, turistickú obuv. Viac informácii o tomto výlete nájdete napríklad aj na stránke BBC. Pre mňa boli tieto dva dni asi najsilnejším zážitkom z celého Iránu.
Späť do Isfahánu sme sa vrátili až podvečer. Dali sme krátky oddych, povinnú hygienu a vyrazili do mesta. Tým, že už bolo pomerne neskoro, veľa sa toho stihnúť nedalo. Pozreli sme si aspoň Jame Mosque a isfahánsky bazár, ktorý sa tiahne od mešity až po Imam Square.
POTULKY ISFAHÁNOM A ZÁŽITOK S MRAVNOSTNOU POLÍCIOU
Celodenné potulky Isfahánom na druhý deň ráno sme začali vo Vank Cathedral v arménskej štvrti. Je malá, no o to kúzelnejšia. Nasledoval Khajoo Bridge, pri ktorom sme natrafili aj na vyššie spomínaných miestnych umelcov a na Aliho. Starší pán na dôchodku, bývalý vojak, ktorý vedel pomerne dobre po anglicky. Spýtal sa, či sa môže pridať a strávil s nami nakoniec takmer celý deň. Dozvedeli sme sa veľa o ňom, no aj o Iráne. Čo ma prekvapilo, vyliezol s nami aj na kopec, ktorý sa nachádza na južnom okraji Isfahánu. Nechcel za to vôbec nič, iba sa s nami porozprávať a užitočne stráviť deň. Aby sme nestratili veľa času, pomohli sme si pri výstupe lanovkou, no na vrchol si to už musíte poctivo odšliapať. Výhľad bol nádherný a až tam človek plne pochopí, aké je Isfahán veľké mesto.
Ako plynul čas, na záver dňa sme si nechali Imam Square. Čo ma mrzí, nedostali sme sa do Ali Quapu Palace, no do nádhernej Imam Mosque ešte áno. Námestie je naozaj veľkolepé a svoj voľný čas tu trávi veľké množstvo ľudí. Rozprestrú si deky na tráve, dajú si spoločný obed, alebo večeru a diskutujú. Ak radi hľadáte kúzelné miesta, určite navštívte Azedegan Cafe. Tá výzdoba a atmosféra vás dostane. Spoznali sme tam dve dievčatá s ktorými sme nakoniec strávili zvyšok dňa. Na Nasim, ktorá je učiteľkou anglického jazyka prikladám nižšie kontakt.
Po večeri prišiel na rad zážitok s mravnostnou políciou. Na námestí pribehol za nami jeden z jej príslušníkov a Michala si zobral so sebou. Z diaľky vypadala komunikácia policajta veľmi energicky a rázne, no o to viac sme sa potom pobavili, keď z mravnostnej prednášky vyplynula prosba o pár pekných viet o Isfaháne. Potom prišla na rad rozlúčka s dievčatami a každý pokračoval svojim smerom. Ráno nás už čakal presun do Abyaneh a Kashanu.
CESTA DO ABYANEH A KASHAN
Pri potulkách Isfahánom sme narazili na taxikára, ktorý ponúkal odvoz do Kashanu so zastávkou v Abyaneh. Bolo to oveľa rýchlejšie a pohodlnejšie ako autobus, preto nemalo zmysel vymýšľať. Abyaneh je odbočkou na ceste do Kashanu. Ak by sme šli autobusom, museli by sme sa potom z Kashanu vracať späť, čo by stálo veľa času. Cestou do Abyaneh vás určite zaujme protilietecká a delostrelecká obrana rozmiestnená po okolí. Je to preto, že v tejto oblasti sa nachádza jedna z atómových elektrární Iránu.
Do Abyaneh sa dostanete cez údolie zarezávajúce sa do trojtisícových kopcov. Samotná dedinka sa nachádza na úpätí jedného z nich vo výške asi 2000 mnm. Domy sú postavená z červenej hliny a v uliciach ešte aj dnes stretnete babky v krojoch. Dve také sa podarilo stretnúť aj nám a aj keď sme si takmer nič nerozumeli, hneď nás ponúkli mandarínkami. Dôvod prečo sa oplatí ísť do Abyaneh je jeho tradičnosť a nádherné scenérie okolitých kopcov. Ak tam pôjdete, určite si to vyšlapte k starému hradu. Je odtiaľ nádherný výhľad na celú dedinu aj údolie.
Po Abyaneh nasledoval Kashan, ktorý je na pol ceste medzi Isfaháhon a Teheránom. Ubytoval nás kouchsurfer Ali u ktorého sme vybavili na nasledujúci deň výlet do púšte . Ak niečo naozaj stojí v Kashane za pozretie, je to Sultan Amir Bathhouse a priľahlé Tabatabaei House, Historcký dom Abbasovcov a Borujerdi Historical House. Všetky s nádhernou architektúrou. Ak môžem poradiť, kúpte si lístok rovno do všetkých štyroch pamiatok. Je to lacnejšie ako keby ste si kupovali vstup do každej jednotlivo. V kúpeľoch nezabudnite vybehnúť aj na strechu. Je rovnako kúzelná ako ich interiér.
Večer sme strávili prechádzkou po Kashanskom bazáre. Napriek tomu, že všetky iránske bazáre sú veľmi podobné, predsa sa v nich nájde vždy niečo, čo je iné a čo vás zaujme. Ak tu budete, nazrite určite do ich najstaršej časti. Stuhová výzdoba na strope sa vám bude veľmi páčiť. Ďalší deň plný zážitkov sme zakončili večerou a vodnou fajkou s Alim a jeho dvoma kamarátkami. Ak sme dobre pochopili, Melika je reprezentantkou Iránu v basketbale na korčuliach. Na druhý deň ráno sme sa šte pred odchodom do púšte stihli pozrieť do Fin Garden a na stredoveké hradby starého mesta.
VÝLET DO PÚŠTE MARANJAB
Od Aliho sme vyrazili okolo obeda, spolu s novou kamarátkou Kerli z Estónska. Prvou zastávkou bola Mohamed Helal Shrine odkiaľ sa už pokračovalo do púšte. Offroad po piesku je celkom zábava, preto ak dostanete možnosť vybrať si auto, určite zvoľte jeep. Ďalšou zastávkou boli piesočné duny. Dali sme si tam čaj a pokračovali na soľné jazero, pozrieť si západ slnka. Nič nerobte, nefoťte, iba si ho vychutnajte sami pre seba. Je to nádhera a trvá veľmi krátko.
Noc sme strávili v púšti v niečom čo sa z vonku tvári ako malá pevnosť, no je to už prerobené na turistický komplex. Pre mňa osobne to bolo sklamanie, no dostalo sa nám tu jedného nepublikovateľného zážitku, ktorý stál za to. Spí sa opäť na zemi na kobercoch. Deky tu moc na rozdávanie nemali, preto je lepšie si zobrať spacák.
Na druhý deň ráno nás čakala cesta späť do Kashanu. Streli sme aj ťavy. Tie čo sa nebáli dostali arabský chlieb a my sme s ukoristenými selfiečkami pokračovali k poslednému bodu výletu, podzemnému mestu. V súčasnosti je to vraj najväčšie objavené podzemné mesto na svete. Vtipné je, že ho objavili pred 16r. pri hĺbení jamy na toaletu. V Kashane sme toho už viac nestihli. S Kerli sme sa rozlúčili počas cesty do Teheránu, pretože mala v pláne ešte Qom.
NAKUKNUTIE DO TEHERÁNU A LETÍME DOMOV
Na Teherán nám ostalo jeden a pól dňa. Po príchode na autobusový terminál sme sa za pomoci metra a taxíka premiestnili k Milad Tower. Ak tam stihnete západ slnka zažijete nádherné výhľady na okolité hory a mesto, ktorému sa s ubúdajúcim svetlom začnú rozsvecovať všetky svetlá. Ak nerátam výhľad z pristávajúceho lietadla, alebo priľahlého Tochalu, ktorý má takmer 4000 mnm. a viete sa naň dostať aj lanovkou, zažijete z nej pravdepodobne ten najkrajší výhľad na Teherán. Treba dodať, že výhľad je často limitovaný vysokou úrovňou smogu.
Za pol dňa sa toho v Teheráe bohužiaľ viac stihnúť nedalo. Na Milad Tower sme sa stretli s našim hostiteľom Shayanom, ktorý nás pozval do reštaurácie Jordan Shindiz. Ak budete mať možnosť, určite tam choďte. Sashlík majú výborný a reštaurácia má veľmi dobré hodnotenia aj na Foresquare.
Počas poslednej noci v Teheráne pršalo a ani ráno počasie nevyzeralo najlepšie, čo zrušilo naše plány na Tochal. Vyrazili sme teda do Niavaran komplexu po stopách histórie, kde sme zažili asi jedinú negatívnu, turistickú skúsenosť. Lístky nám síce do komplexu predali, no zabudli sa zmieniť o tom, že v paláci prebieha postrek, takže sa do neho nedostaneme. Nevadí, aj záhrada bola fajn.
Vzhľadom na katastrofickú dopravu sme sa rozhodli namiesto objavovania histórie a mesta premiestniť s metrom na najväčší bazár v Iráne, kde sa ešte stále tvorí pomerne výrazná časť HDP krajiny. Pozreli sme si bazár, okolité záhrady a nakukli aj do Shisha baru, ktorý nájdete medzi zastávkami metra Panzdag Khordad a Khayyam. Stačí ísť po ulici a keď nájdete výklad plný fajčiacich, viete, že ste tam.
Poslednou zastávkou iránskeho dobrodružstva pred odchodom na letisko bola pre nás Azadi Tower. Dostali sme sa k nej metrom a na letisko potom taxíkom. Popravde som rád, že sme v Teheráne nestrávili viac času aj keď krásnych miest, ktoré sa dajú objavovať je tam naozaj veľa. Pre nikdy nekončiacu dopravnú zápchu a preplnené metro sa neoplatí nič plánovať. Akokoľvek sa budete chcieť ponáhľať a vidieť toho čo najviac, budete musieť preriediť svoj itinerár, alebo si na Teherán vyhradiť viac času.
Slovo na záver
Rozsah článku nedovoľuje popísať všetky krásne veci, ktoré sme v Iráne zažili, no verím, že vás aspoň inšpiroval a porozmýšľate nad návštevou tejto krásnej krajiny. Irán je krajina s bohatou kultúrou a ľuďmi pre ktorých ste najmä v tých odľahlejších kútoch krajiny, rovnakou atrakciou ako oni pre vás. Kedykoľvek sa na vás usmejú, pozdravia, a spýtajú sa ako sa vám páči Ak potrebujete pomoc a vedia ako, pomôžu vám. Nevravím, že je všetko ideálne, no Irán určite nie je nebezpečnejší ako naše Slovensko. S trochou obozretnosti sa vám celá krajina otvára ako veľká kniha a je len na vás, kam sa necháte zviesť.
Na záver sa chcem ešte poďakovať Peťovi a Michalovi za spolucestu a že to so mnou vydržali. Myslím, že sme si ju všetci poriadne užili a verím, že to nebolo naše posledné, spoločné dobrodružstvo. Ďakujem!
—- Galéria obrázkov —-
Obdobie
- 14. – 26. október 2016
Výdavky a ceny
CESTOVNÉ
- Letenka z Viedne – 160€
- Arrival víza na letisku – 75€
- Iránske cestovné poistenie – 15€
- Taxi medzi letiskami v Teheráne 600 000R / 15€ ( cena za auto )
- Letenka do Shirazu – 2 0050 000R / 55€
- Taxi do Necropolisu a Persepolisu – 900 000R / 23€
- Vstup Necropolis – 300 000R / 7,5€
- Vstup Persepolis – 300 000R / 7,5€
- Vstupy do pamiatok v celom Iráne – 150 – 250 000 / 3,8 – 6,4€
- Autobus do Yazdu – 240 000R / 6,2€
- Trip s Guaidom v Yazde (bez vstupov s obedom) – 500 000R / 13€
- Vstupy do pamiatok Yazd a okolí 150 – 150 – 250 000 / 3,8 – 6,4€
- Autobus do Esfahanu – 330 000 / 8,5€
- Dvojdňový výlet do Sar-ag-e-Sayed a k ľadovcu – 60€
- Taxi do Abyaneh a Kashanu – 1 200 000 / 30€ ( cena za auto )
- Výlet do púšte Maranjab – 50€
- Autobus do Teheránu 160 000R / 4€
- Taxi od Azadi Tower na letisko 500 000R / 13€ ( cena za auto )
UBYTOVANIE:
- Hotel v Shiraze 55€ za izbu
- Izba v Yazde 800 000R / 20€ za izbu
- Hotel v Esfahne 1 560 000R/ 40€ za izbu
Náklady za celú dĺžku pobytu bez letenky cca 650 €.
VÝMENNÉ KURZY:
- Na letisku v Teheráne 1 € = 35000R
- V zmenárni v Shiraze 1€ = 39800R
- V hoteli v Kashane 1€ = 39000R
Kontakty
- Hasan – č.: 093 708 187 37
- Shejda – Čas strávený s ňou bude pre vás určite zážitok. č.: 093 927 377 61
- Tour Guide z Yazdu – č.: +98 935 066 2366
- Zandi Tours – č.: +98 913 205 1561, zanditours@gmail.com
- Ali z Isfahánu – č.: 091 311 030 21
- Nasim z Isfahánu – č.: 093 749 139 19
- Ali z Kashanu – č.: 093 823 098 88. Na couchsurfingu ako Ali Esfahanian
Rady, návody a postrehy
- Vyjednávajte vždy a všade. V prípade, že taxikár neakceptuje vašu cenu rovno sa otočte a vyberte si iného. Buď sa ozve, že vašu cenu akceptuje, alebo sa nájde ďalší, ktorý vás zoberie.
- Akékoľvek sumy uvádzané v článku treba brať s rezervou. V Iráne je pomerne vysoká inflácia a tak to, čo platilo v dobe nášho výletu už platiť nemusí. Podľa miestnych je Irán krajinou kde sa oplatí kúpiť auto. Využívate ho niekoľko rokov a nakoniec predáte za viac ako ste ho kúpili.
- Iránci jedia neskutočne veľa cukru. Je to vo všeobecnosti národný problém. Aj čaj pijú spôsobom, že si najskôr dajú do úst kocku cukru, ktorú potom zapijú.
- Mešity sú počas modlitieb na obed a večer zatvorené. Treba si preto podľa toho naplánovať svoj denný itinerár. Niektoré záhrady zatvárajú tiež skoro okolo 17:00.
- Ak ste zberateľom magnetiek, kúpte si ich pri prvej príležitosti. Je dosť možné, že ďalšie už nenájdete. My sme posledné videli v Perzepolise
- Poznáte aplikáciu Telegram? Ak nie, zoznámte sa. Podľa miestnych je to bezpečnejšia alternatíva k WhatAppu a FB messengeru.
Telefónne číslo a internet
- Pri vybavovaní si vypýtajú pas a pravdepodobne tam necháte aj svoj otlačok prstu.
- Ak chcete zistiť zostatok kreditu zavolajte na: *141*1#
- Internet aktivujete zavolaním na *555#.
- Začnú vám niečo rozprávať stlačte číslo 5
- Potom podľa toho, či chcete dáta na 1 deň alebo týždeň čísla 1, alebo 2.
- Ďalej sa posuniete stlačením mriežky a po nej stlačíte č.1 čím si vyberiete 900Mb balík.
- Na záver ešte potvrdíte výber ďalším stlačením č.1.
