Zaujíma vás, prečo sme si vybrali na potulky práve Kirgizsko a Kazachstan? Úprimne, keď sme si kupovali letenky, nevedel som to ani ja sám. Stačil mi fakt, že ani v jednej z tých krajín som ešte nebol a tá cena letenky sa proste nedala odmietnuť. Až neskôr som sa popozeral, čo nás v oboch krajinách čaká. Že okrem nádhernej prírody je tam aj množstvo iných vecí, pre ktoré sa tam oplatí ísť.

PRÍPRAVA NA KIRGIZSKO

Letenky spoločnosti Pegasus Airlines sme si kúpili niekedy koncom júla. Odlet bol naplánovaný na 18. septembra z Prahy do Biškeku s prestupom v Istanbule. Príprava sa teda mohla začať. V skratke ju viem zhrnúť do 3 bodov. Ak ste už niečo z toho absolvovali, tá vaša bude o to jednoduchšia.

Po prvé: Časovo náročné boli očkovania, pretože jediné, ktoré som v tom čase mal, bolo proti Tetanusu. V priebehu jedného mesiaca mi teda pribudli očkovania na žltačku typu A a B, meningokokovú meningitídu, besnotu a brušný týfus. Treba si uvedomiť, že týždenne môžete dostať len 2 injekcie a niektoré preočkovania sa robia mesiac od toho prvého. Ja som dostal spolu 7 injekcií rozdelených do štyroch týždňov. Očkovania si preto nenechávajte na poslednú chvíľu.
Po druhé: Materiálne zabezpečenie. Mám na mysli oblečenie, lieky, jedlo, fotokópie dokladov… teda všetko, čo by ste na ceste mohli potrebovať. Ak cestujete prvýkrát, bude to pomerne vysoká položka vo vašich nákladoch. Záleží aj na tom, koľko a do akého vybavenia chcete investovať.
Po tretie: Víza. Posledným bodom prípravy bolo vybavenie kazašských víz. V prípade občanov Slovenskej republiky ide o pomerne jednoduchú a bezproblémovú procedúru, vďaka ktorej máte víza vo vašom pase do týždňa. Viac sa dočítate napríklad na stránke mzv.sk.

CESTA DO PRAHY A BIŠKEKU

Výlet sa začal už deň pred odletom. Okolo poludnia sme v Bratislave nasadli do autobusu Student Agency a nechali sa odviezť do Prahy, kde nás čakal apartmán zabookovaný prostredníctvom platformy airbnb. To, že namiesto kvalitného spánku sme radšej uprednostnili kvalitné pivo, snáď netreba vysvetľovať. Letecká spoločnosť opäť nesklamala a aj teraz lietadlo z pražského letiska odletelo s viac ako hodinovým meškaním. Dôležitejšie bolo, že to druhé v Istanbule na nás počkalo. Ak môžem niečo poradiť, určite si v Pegasuse pri dlhšom lete objednajte jedlo. Cez ich webstránku to budete mať o niečo lacnejšie ako priamo v lietadle. Dostanete ho medzi prvými a hlavne, je naozaj veľmi chutné. Po približne 5 hodinovom lete z Istanbulu pristávame skoro ráno v Biškeku.

Stara hranica medzi Kirgizskom a Kazachastanom. Vonku prší, budova hranica je z ocelového oblúka
Kazachstanská hranica

Ešte na letisku vyberáme cez bankomat prvé peniaze v domácej mene, kupujeme kirgizskú simkartu a odchádzame taxíkom do 25 kilometrov vzdialeného centra Biškeku, kde by nám z autobusového nádražia mala ísť mašrutka do kazašskej Almaty. Cenu s taxikármi treba vždy a tvrdo zjednávať. Verejná doprava v Kirgizsku aj v Kazachstane funguje na princípe plného auta. Kým je čas, zakušame (ochutnávame) na autobusovej stanici prvé domáce jedlo a po naplnení mašrutky vyrážame do 230 km vzdialenej Almaty.Prvý deň počasie moc neprialo a počas celej cesty jemne mrholilo. Pred hranicou s Kazachstanom sme museli vystúpiť a prejsť ju pešo spolu s batožinou. Auto nás počkalo na druhej strane a po prejdení všetkých procedúr sa pokračovalo ďalej. Na ľavej strane sa nachádzali nekonečné pastviny, na tej druhej zase vrcholky hôr šplhajúce sa do výšky 4 000 m. n. m. Po príchode do Almaty sadáme opäť do taxíka a nechávame sa odviezť na miesto, kde budeme spať nasledujúce dve noci. A toto je miesto, kde by som ešte raz chcel poďakovať kamarátovi Petrovi, ktorý nás nechal prespať vo svojom byte.

KAZACHSTANSKÉ ALMATY

Jedlo na bielom obruse. V pohári je biele ťavie mlieko, v myske so žltým obrusom sú žemličky na tanieri maso a v dalšej malej myske je výpek s bylinkami
Miestne špeciality – ťavie mlieko (surbat), baranie a konské mäso, výpek, žemličky

Únava z cestovania sa aj vďaka 5 hodinovému, časovému posunu zatiaľ neprejavila, takže po základnej hygiene vyrážame do ulíc Almaty. Ochutnávame prvé miestne špeciality ako ťavie mlieko (surbat), baranie a konské mäso, výpek, žemličky a miestne pivo. Neskôr sme sa presunuli do disko klubu Chukotka. Ide o známy dvojposchodový podnik, v ktorom hrajú dva rôzne štýly hudby. Na prízemí bol live koncert, ktorý sa neskôr zmenil na oldies a na poschodí hral v ten večer house. Ak by ste sa niekedy do Chukotky vybrali, dajte si pozor na oblečenie. Neviem, ako je to počas letných mesiacov, no nás v športových bundách najskôr nechceli pustiť. Rifle, tenisky a tričko boli nakoniec vhodnou kombináciou oblečenia. Ak vás Chukotka zaujala, pre viac informácií sa pozrite napríklad na jej stránku na sociálnej sietu VK.

Nasledujúci deň sme pokračovali v objavovaní mesta. Na trhovisku sme si kúpili magnetky na pamiatku, sušené ovocie na cestu do Kirgizska a ochutnali ďalšie miestne jedlo. Manty sa podobali našim perkám, lagman na klasické čínske ryžové slíže. Okrem toho sme stihli popozerať ešte aj centrum mesta vrátane obchodnej ulice Arbat. Keďže sme na nasledujúci deň skoro ráno vyrážali do kirgizského Karakolu, viac sa toho nestihlo.

Mesto Almaty je to veľké kultúrne, historické a spoločenské centrum južného Kazachstanu, ktoré bolo ešte do júna 1998 jeho hlavným mestom. Čo sa mu nedá uprieť, sú nádherné výhľady na okolité hory a krásne, len nedávno otvorené metro. Ak však nie ste fanúšikom sovietskej architektúry, ktorá je v meste absolútne dominantná, nie je tam až tak moc čo obdivovať. Mesto nepôsobí nijak nebezpečne a vo večerných hodinách ľudí na uliciach a v metre takmer nestretnete.

CESTA DO KARAKOLU

Pohľad na kone pasúce sa pri rieke za ktorými sa nachádza široká pláň zakončená majestátnymi zasneženými horami a modrou oblohou
Výhľady pri ceste z Kegenu na hranicu s Kirgizskom

Nasledujúci deň skoro ráno sme sa taxíkom odviezli na autobusové nádražie, aby sme opäť nasadli do taxíka a pokračovali do 270 km vzdialeného Kegenu v prihraničnej oblasti s Kirgizskom. Mašrutka by v tomto prípade bola pomalšia a aj komfort cestovania asi o niečo nižší, pričom cenový rozdiel bol len minimálny. Krajina sa cestou opäť menila. Kým na začiatku pokračovali široké pláne, pred Kegenom nás ohromili horské priechody, údolia a kaňony. Okrem asi 20 kilometrového úseku po nespevnenej komunikácii a jednej prestávke, cesta ušla pomerne rýchlo a čo bolo hlavné, taxikár sa ponúkol, že za doplatok nás z Kegenu zoberie až na hranicu. Karkara je jedna z najodľahlejších hraníc sveta obkolesená vrcholkami zasnežených hôr s pasúcimi sa kravami a koňmi. Bol to nádherný pohľad. V rovnakom čase prechádzala hranicu aj mladá rodina, ktorá nás zobrala autom do 90 km vzdialeného Karakolu. Vzhľadom na veterné počasie a zimu, ktorá na hranici bola, sme mali šťastie.

KARAKOL, MESTO V KTOROM ZASTAL ČAS

Výhľad z auta na nespevnenú cestu s množstvom kráv
Na ceste do Karakolu

Vystúpili sme na Gagarinovej ulici, kúsok od nádherného kostola. Ubytovali sme sa v drevenom dome, ktorý postavili pred 130 rokmi. V izbe boli dve postele, nábytok a koberce. Na zemi, aj na stenách. Kto vie, kedy boli naposledy zametané. Karakol je maličké mesto, ktoré si ľudia zamieňajú s turistickým centrom. Je to skôr základňa pre výlety do blízkych hôr, k jazerám, údoliam a vrcholom presahujúcim 5 000 m n. m. Na uliciach sa mieša strohá, tradičná sovietska architektúra. Nasýtiť sme sa chceli v kultovom podniku Kalinka, ktorý odporúčal bedeker. Ako sme zistili až na mieste, mali už po sezóne (v druhej polovici septembra). Nezostávalo nám nič iné, iba si sadnúť do prvej otvorenej reštaurácie. Ochutnali sme rybaciu a hubovú polievku, šašlík s hranolkami, kurdak (mäso so zemiakmi a zeleninou), pivo, čaj aj koláče. Cestou domov sme si na odporúčanie miestnych babušiek kúpili 16 % červené víno z biškekskej oblasti. Chutilo ako vodou zriedené portské víno. Ale čo bolo podstatné, hlava z neho ráno nebolela.

ALTYN ARASHAN

Výhľad na údolie ktorým preteká rieka v pozadíí so zasneženými kopcami
Výhľad na rozprávkové údolie Altyn Arashan

O desiatej hodine s 2-hodinovým meškaním vyrážame do údolia. Posádku tvorilo 6 ľudí – my dvaja, vodič Viktor, šerpa a mladá dvojica z Izraelu, ktorú sme spoznali v predchádzajúci deň. Cestou stretávame ďalšie dve autá smerujúce spolu s nami do hôr. Vyhýbame sa pastierom, ktorí zaháňajú dobytok do nižších polôh. Príroda navôkol bola nádherná. Zo všetkých strán nás obkolesovali prudké kopce, povedľa cesty tiekol potok. Chata, v ktorej sme prespali ďalšie dve noci, sa nachádza vo výške 2 540 m.n.m, priamo v malebnom údolí Altyn Arashan. V prípade že sa vyberiete do údolia peši a nezarezervujete si ho z Karakolu, viete sa ubytovať aj priamo na mieste. Po príchode sme si dali čaj, chvíľku si iba tak hoveli, a kým bolo ešte svetlo, vybehli sme 200 m vyššie na najbližší kopec. Pohľad na zasnežené pohorie presahujúce výšku 5 000 m.n.m a malebné údolie rozprestierajúce sa pod vami ako na dlani, k tomu meniace sa farby v závislosti od intenzity slnečného svetla boli silným zážitkom, ktorý chcete zažívať stále, aj po príchode domov. Okrem nádhernej prírody a dych-berúcich výhľadov sa v údolí nachádzajú aj horúce pramene, ktoré boli čerešničkou na torte končiaceho sa dňa.

Pohľad na horské pleso so zasneženými skalnatými horami naokolo.
Horské pleso vo výške 3400 m.n.m.

Na druhý deň sme mali pôvodne naplánovaný výstup k jazeru Ala-Kul. Ide sa k nemu cez horský hrebeň s výškou presahujúcou 3 800 m n. m. Turisti, ktorí sa odtiaľ vracali nás však varovali, že cesta na vrchol odkiaľ je výhľad na celé jazero, je po kolená zasnežená a výrazne šmykľavá. Po raňajkách, ktoré pozostávali z krupičnej kaše s teplým kompótom som nakoniec i ja, aj keď veľmi nerád, pristál na bezpečnejší variant výletu k štyrom jazierkam a jednému väčšiemu, ľadovcovému do výšky približne 3 400 m n. m. Na konci dňa som už toto rozhodnutie vôbec neľutoval – počas cesty sa nám ušlo veľa nezabudnuteľných momentov plných nádhernej prírody. Záver dňa patril opäť horúcim prameňom. Ak ma niečo na Altyn Arashan prekravilo, bola to nočná obloha. Počas oboch nocí, ktoré sme v údolí strávili, bolo vidieť len minimum hviezd.

BOKONBAYEVO

Pohľad na tradičné jurty na ktoré dopadajú slnečné lúče v pozadi s jazerom Yssyk Kul
Kemp s jurtami v Bokonbayeve, jazero Yssyk Kul v pozadí.

Ďalší deň sa nezačal úplne ideálne. Oznámili nám, že džíp, ktorý mal prísť pre nás, sa pokazil a príde až niekedy poobede. Keďže nás čakala dlhá cesta, museli sme si nájsť do Karakolu nový odvoz. A ním bol nakoniec Vaz z roku 1968, ktorým sa človek v dnešnej dobe tak často nevezie. Tento dodatočný „zážitok“ bol síce nákladom naviac, no potrebovali sme sa čo najskôr dostať späť do Karakolu a mohli pokračovať v súlade s denným plánom. V Karakole sme si počkali na mašrutku a pokračovali do Bokonbayeva. Cesta ubiehala rýchlo a krajina sa s ňou menila tiež. Po ľavej strane pokračovali vysoké hory, na pravej sa konečne ukázalo druhé najväčšie jazero na svete Yssyk Kul (hneď po juhoamerickom jazere Titicaca). Po príchode do Bokonbayeva sme sa nechali odviezť taxíkom na pobrežie do asi 14 km vzdialeného kempu s jurtami. Okrem nás spali v kempe ešte aj 4 Američania a Rakúšanka, ktorá cestovala sama. Večer sme si pri domácom pive povymieňali cestovateľské zážitky a neskôr sa odobrali spať do júrt. Ani si neviete predstaviť, ako dobre sa spalo pri šume vĺn z jazera. Škoda, že jeho teplota už nedovoľovala do neho skočiť a zaplávať si. Na druhý deň sme si ešte pochutili na raňajkách a vyrazili na cestu do Biškeku. Treba dodať, že jedlo, ktoré v kempe pre nás pripravili, bolo naozaj veľmi dobré.

BIŠKEK, HLAVNÉ MESTO KIRGIZSKA

Budova opery s antickými slpmi pri vstupe a autami, ktoré sú pri budove zaparkované
Budova opery a baletu v Biškeku

Od viacerých ľudí sme počuli, že do Biškeku nič priamo nejazdí, no podarilo sa nám zohnať zdieľaný taxík, ktorý nás odviezol. Po stovkách pasúcich sa kráv a koní sme teraz stretli aj ťavy. Hory postupne ustupovali a krajina sa premieňala na rovinu. Krátko po tom, ako sme sa ubytovali v Biškeku, pokračujeme do bedekrom odporúčanej reštaurácie Cafe fariza. Jediným novým jedlom na našom jedálničku bol belman, ktorého by som prirovnal k menším mantám. Nočný život bol v Biškeku rušnejší než v Almaty. Navštívili sme Martini bar a Barsuk. Na oboch miestach boli ceny porovnateľné s tými slovenskými. Vodka sa v tomto kúte sveta neobjednáva na panáky, ale na gramy. Rovnako to bolo v Almaty. Aj tentokrát sme sa v meste dobre zabavili. Kto by to bol povedal, že okolo piatej nad ránom nájdem na chodníku svoju slovenskú simkartu, ktorú som tam stratil asi 7 hodín pred tým.

Betónova budova kirgizského parlamentu postavená v sovietskom štýle
Budova kirgizského parlamentu

Posledný deň sme venovali spoznávaniu Biškeku a jeho centra. Prešli sme si hlavné námestie, niektoré vládne budovy, parky, ochutnali ďalšie jedlá a postupne sa už pripravovali na to, že o štvrtej ráno poletíme po ôsmich dňoch domov. Posledný deň bol zároveň jediný, kedy sa počas dňa dalo ešte chodiť v tričku a krátkych nohaviciach.

Napriek tomu, že Almaty je asi bohatším mestom, Biškek mi pripadal ako živšie a usporiadanejšie mesto. V Almaty som mal pocit, že nemám moc čo odfotiť, v Biškeku som tento problém nemal. A ešte aj vo večerných hodinách sa ulicami pohybovalo mnoho ľudí.

Na záver by som chcel ešte poďakovať spolucestovateľovi Vladovi, ktorý celý výlet naplánoval a vďaka jazykovým schopnostiam a skúsenostiam z predošlých ciest aj organizoval na mieste. Mojou jedinou úlohou bolo užiť si celý výlet a spraviť množstvo fotografií a poznámok, aby som vás mohol potešiť a inšpirovať. A tiež Lenke za korektúru článku.

Obdobie

  • 17. – 27. septembera 2015

Výdavky a ceny

  • Letenka – 185 Eur.
  • Náklady na očkovania spolu s vystavením medzinárodného očkovacieho preukazu približne – 300 Eur.
  • Ubytovanie v Prahe na jednu noc cez Airbnb – 35 Eur. /apartmán
  • Taxi z letiska na autobusové nádražie v Biškeku – 500 Somov  (asi 6,5 Eur.)
  • Mašrutka z Biškeku do Almaty –  400 Somov /osoba (asi 5,2 Eur.)
  • Pohár vína a captain morgan v Chuchotke – 1 500 Tenge (asi 4,70 Eur.)
  • Manty, lagman a čaj na tržnici v Almaty – 430 Tenge (asi 5,5 Eur.)
  • Taxi z Almaty do Kegenu –  2 000 Tenge /osoba (asi 6,40 Eur.)
  • Taxi z Kegenu do Karkary – 4 000 Tenge (asi 12,8 Eur.)
  • Stop z Karkary do Karakolu – 1 000 Somov (asi 3,2 Eur.)
  • Večera v Karakole spolu s 15 % prepitným zarátaným v cene –  1 070 Somov (asi 13,70 Eur.)
  • Vodka Finlandia 0,7L z obchodu v Karakole – 500 Somov (asi 6,4 Eur.)
  • Jeep z  Karakolu do Altyn Arashan a späť – 4 000 Somov /auto.
  • Noc v Altyn Arashan spolu s raňajkami a večerou – 600 Somov (asi 7,7 Eur.)
  • Dodatočný odvoz z Altyn Arashan do Karakolu – 3 000 Somov. (asi 38,5 Eur.)
  • Mašrutka z Karakolu do Bokonbayeva – okolo 300 Somov /osoba (asi 3,8 Eur.)
  • Taxi z Bokonbayeva do kempu s jurtami – 250 Somov (asi 3,2 Eur.)
  • Ubytovanie v kempe s jurtami spolu s večerou a raňajkami – 1 000 Somov /osoba (asi 12,8 Eur.)
  • Taxi z Bokonbayeva do Biškeku 400 Somov /osoba (Asi 5,2 Eur.)
  • Ubytovanie v Bishkeku za 2 noci – 1000 Somov /osoba (asi 12,8 Eur.)
  • celkové náklady bez letenky boli približne 500 Eur. V priemere asi  60 Eur. na deň.
  • Výmenný kurz v Kirgizsku – 1 Eur. = 78 Somov
  • Výmenný kurz v Kazachstane – 1 Eur. = 313 Tenge

Rady a návody

  • Ceny musíte zjednávať, vždy a všade.
  • Veľkou výhodou je, ak niekto z cestujúcich rozpráva po rusky. Anglicky sa dohovoríte len s mladšou generáciou. Jazyková bariéra môže spôsobiť rôzne komplikácie, ako aj vyššie ceny.
  • Overujte si, či taxikár naozaj vie, kam vás má zaviezť. Ak je to možné, plaťte mu až pri výstupe. Inak sa vaša cesta môže predražiť a nemusíte skončiť ani na mieste, kde ste chceli vystupovať.
  • Letiskové zmenárne majú vždy najhoršie kurzy. Oplatí sa preto vyberať z bankomatu. Pri výbere treba zvoliť možnosť – bez prepočtu / garancie. V opačnom prípade bude kurz z bankomatu možno ešte horší, ako ten na letisku.
  • V prípade, že by ste nemohli zaspať kvôli časovému posunu, ktorý je v tejto oblasti +5 hodín, zoberte si so sebou melatonín. Je to spánkový hormón, ktorý vám pomôže zaspať a rýchlo si zvyknúť na nové časové podmienky.

Postrehy

  • Mašrutky sú obdobou našich autobusov a spolu so zdieľanými taxíkmi tvoria hromadnú dopravu Kirgizska.
  • V Almaty si peniaze zmeníte aj na tržnici, len sa musíte dohodnúť na výmennom kurze.
  • Veľká časť okrajových ciest je v oboch krajinách neupravená. Rátajte s tým, že je tam prašno.
  • Víkend v Kazachstane je rozdelený na štvrtok a nedeľu. Ide o kompromis medzi moslimami a kresťanmi. Preto môžete v sobotu stretnúť deti v uniformách vykračujúce do škôl. V Kirgizsku je voľným dňom len nedeľa.
  • Liter benzínu v Kazachstane stojí približne 30 centov.
  • Počasie v tomto období je už jesenné a v horách zimné. Treba si preto zobrať aj teplé veci, ktoré nepremoknú a neprefúkne.
  • Hoc to znie nepravdepodobne, aj v tejto časti sveta používajú ľudia Tinder. V prípade potreby

Odporúčaná literatúra

Diskusia