Pamätám si ešte aj teraz, keď som sa ako malý chlapec túlal prstom po mapách a obdivoval nadmorské výšky himalájskych štítov, aké by bolo nádherné vidieť aspoň niektoré z nich aj na vlastné oči. Nepál je domovom ôsmich zo štrnástich osemtisícoviek, ktoré sa nachádzajú na našej planéte a po Bhutáne je druhou najvyššie položenou krajinou na svete. Ak máte radi hory a nebojíte sa objavovať nové kultúry a jedlo, rozhodne by nemal chýbať na vašom cestovateľskom zozname. Túžbu navštíviť Nepál som v sebe držal už niekoľko rokov a ak vás zaujíma, ako náš himalájsky výlet s Yan dopadol, čítajte ďalej.

PREČO ANNAPURNA TREK?

 Ak aj vy máte len zopár dní dovolenky (ako väčšina pracujúcich) a rozhodnete sa ísť do Nepálu, s najväčšou pravdepodobnosťou si za cieľ svojej cesty vyberiete trek okolo Annapurien, alebo do základného tábora Mt. Everestu. Extrémne pristávanie v Lukle a samotný Mt. Everest sú nepochybne veľkým lákadlom, no ak raz uvidíte fotografie z údolia Manangu (Manang Valley) a najvyššie položeného jazera na svete Tilicho (Tilicho Lake), rozmýšľanie o tom, kam sa vybrať, dostane úplne iný rozmer. To, čo presvedčilo mňa, je 360° fotografia od Maxa Blakemora na ceste z Upper Pisangu do Manangu. Ďalšou veľkou výhodou Annapurna treku je, že jeho dĺžku si viete jednoduchšie prispôsobiť vašim potrebám a možnostiam.

KEDY DO NEPÁLU?

V závislosti od zdroja nájdete rôzne delenie turistickej sezóny v Nepále buď podľa ročných období, alebo len strohé rozdelenie na „high season“ a „low season“.

Vo všeobecnosti platí, že najvhodnejším na nepálsku turistiku je jesenné obdobie od polovice septembra do konca novembra. Charakteristickým pre túto časť roka je stabilné počasie s čistou oblohou počas celého dňa a len občasnými dažďovými prehánkami, vďaka čomu si do sýtosti vychutnáte pohľady na majestátne himalájske štíty. Počas jesene sa môžete zúčastniť aj dvoch najväčších hinduistických festivalov Dashain a Tihar. Ak ste sa rozhodli pre jesennú sezónu, rátajte už pri prípravách s vyššou obsadenosťou hotelov a väčším počtom turistov v horách.

Jar je sezónou kvitnúcich rododendronov a zároveň druhé najvhodnejšie obdobie na návštevu Nepálu. Ak by ste náhodou nevedeli, rododendron je nepálskou národnou kvetinou a svojou krásou vám určite spestrí nejednu fotografiu a šliapanie po horách. Jarná sezóna trvá od začiatku marca až do prvej polovice mája. Charakteristickým pre ňu je čistá obloha ráno, no s pribúdajúcimi hodinami vrcholky hôr zakrývajú mraky. S každým ďalším týždňom stúpa riziko dažďov, ktoré súvisia s príchodom letnej monzúnovej sezóny. Naopak marec môže byť ešte chladný a množstvo snehu v horách môže skomplikovať vaše plány. Ak sa vyberiete do Nepálu v apríli, budete sa môcť zúčastniť novoročných osláv, ktoré sa organizujú na začiatku lunárneho mesiaca nazývaného Navarasha. Vo všeobecnosti nepálsky nový rok pripadá na 11. až 15.  apríl gregoriánskeho kalendára.

Letná a zimná sezóna patria medzi menej preferované časti roka na návštevu Nepálu. Letná monzúnová sezóna je charakteristická takmer každodenným dažďom a vyššími dennými teplotami. Naopak v zime vás čaká čistá obloha a nádherné výhľady, no pre nízke teploty a lavínové riziko sa v tomto období odporúča navštevovať len nižšie položené oblasti. Lákadlom v týchto častiach roka môže byť menej turistov a nezriedka aj výraznejšie zľavy v hoteloch.

PRED CESTOU DO NEPÁLU

 Príprava na cestu do Nepálu závisí predovšetkým od toho, čo chcete v krajine vidieť. V prípade, že nepôjdete do hôr, nepotrebujete žiadnu špeciálnu prípravu a ani oblečenie. Ak sa však rozhodnete pre niektorý z vysokohorských trekov, je dobré sa pripraviť. Najvyšším bodom Annapurna treku je horský prechod Thorung La s nadmorskou výškou 5 416 m n. m. Ak sa vyberiete do základného tábora Mt. Everest, s najväčšou pravdepodobnosťou bude jeho súčasťou aj výstup na Kala Patthar s nadmorskou výškou 5 644 metrov, ktorý ponúka tie najkrajšie výhľady na najvyššiu horu sveta.

  • Kondičná príprava

Hneď v úvode chcem zdôrazniť, že to, či dostanete výškovú chorobu, nezávisí od vašej kondície. Ak nepatríte medzi aktívnych ľudí, odporúčam vám pred odletom absolvovať aspoň niekoľko horských túr. Vo väčšej nadmorskej výške vám lepšia kondícia rozhodne pomôže. V rámci prípravy si zvoľte túry, pri ktorých vyšliapete viac výškových metrov, ideálne cez 1 000 m, ale aj diaľkové, pri ktorých prejdete viac ako 25 km za deň. Ak je to možné, použite obuv, ktorú si plánujete so sebou zobrať do Nepálu. V rámci mojej prípravy som niekoľkokrát absolvoval túru na Považský Inovec pri Trenčíne aj dvakrát za jeden deň a dĺžkové túry v Malých Karpatoch. Yan trénovala počas víkendov po okolitých horách v Hong Kongu s prevýšeniami okolo 1 000 m za deň a vyskúšala si aj túru dlhšiu než 30 km. Ak si plánujete svoju batožinu niesť, myslite na to a netrénujte s prázdnym batohom.

  • Oblečenie a výbava

Bez ohľadu na to, či sa do Nepálu vyberiete na jeseň, alebo na jar, vo vysokohorských podmienkach je dobré byť pripravený na všetko. Myslite tiež na to, že ak nemáte nosičov, batožinu si ponesiete sami. Mojím cieľom pred odletom bolo 10 kg. Vrátane váhy prázdneho batoha, čo som nakoniec prekročil približne o 1-2 kg. Nerátam do tejto váhy oblečenie a obuv, ktoré som mal na sebe.

Ak chodievate na túry, nemali by ste mať problém. Potrebujete niečo teplé, niečo čo neprefúkne a niečo nepremokavé proti dažďu. Nepál je krajinou troch teplotných pásiem, zíde sa vám aj niečo krátke. Moju vrchnú časť oblečenia tvorilo 5 vrstiev, z ktorých som nakoniec potreboval maximálne 4. Ak sa pýtate, prečo tak veľa, predpovede ešte týždeň pred odletom ukazovali nočné teploty v najvyšších polohách -15 až -20 stupňov. Pri využití všetkých vrstiev by som mal na sebe merino tričko, fleecovú mikinu, tenkú páperovú bundu, softshellovú bundu a na vrch goratexovú bundu. Zobral som si tiež dva druhy nohavíc, z toho jedny tenké, ktoré sa dajú upraviť na kraťasy a ako teplú vrstvu merino spodky. Na nohy nízku obuv na dlhé treky a merino ponožky s rôznou úrovňou teplotného komfortu. Samozrejmosťou sú rukavice a teplá čiapka na hlavu. Návleky na nohy, ktoré som mal tiež so sebou, neboli nakoniec potrebné. Na hrdlo a proti prachu sa vám určite zíde buffka.

Vybavenie do veľkej miery závisí od vás a od povahy vášho treku. Nebrali sme so sebou stan a bezproblémovo sme sa prestravovali v lokálnych zariadeniach. Kompletný zoznam vybavenia nájdete v spodnej časti článku.

  • Lekárnička, očkovania a poistenie

Aj tu platí, že je lepšie byť pripravený, no čo si nakoniec zoberiete a aké očkovania si dáte spraviť, je výhradne na vás. Absolútnym základom by malo byť očkovanie proti hepatitíde A, B a nič nepokazíte ani očkovaním proti besnote. V Nepále je veľké množstvo túlavých psov a natrafiť sa dá aj na voľne žijúce opice.

Základ vašej lekárničky by mali tvoriť klasické cestovateľské lieky na tráviace a respiračné problémy, bolesti a horúčky. Dobrou poistkou môžu byť antibiotiká a nič nepokazíte ani vitamínmi. Na čo rozhodnete nezabudnite, je krém so silným opaľovacím faktorom.

Druhú dôležitú časť vašej lekárničky by mali tvoriť lieky proti výškovej chorobe. Vo väčšine blogov sa dočítate, že by vám mal stačiť Diamox. Ak sa však náhodou dostanete do serióznejších problémov, nepomôže vám. Celkovo rozlišujeme 3 druhy výškovej choroby. Najľahšou formou je vysokohorská choroba AMS (Altitude Mountain Sickness), ktorá sa môže rozvinúť do mozgového edému HACE (High Altitude Cerebral Oedema), alebo pľúcneho edému HAPE (High Altitude Pulmonary Oedema). Okrem Diamoxu sa vám aspoň pre pocit bezpečnosti zíde pribaliť Nifedipín (Cordipín Retard) na opuch pľúc a Dexametazón (Fortecortín) na opuch mozgu. Aby ste si to v tomto bode nerozmysleli, nie je to také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Ak budete počúvať svoje telo a dáte mu čas na aklimatizáciu, nič vážne vám nehrozí. Vo všeobecnosti platí, že od 3 000 m n. m. by ste z noci na noc nemali spať s vyšším ako 500-metrovým rozdielom.

Už pred tripom som vedel, že môj organizmu zvláda výšky ťažšie. V rámci prípravy som preto posledný mesiac prestal piť kávu, stravoval sa zdravšie a jedol vitamíny podporujúce tvorbu červených krviniek, čo zlepšuje distribúciu kyslíka v organizme a celkovú vitalitu. V mojom prípade to bolo ginko, vitamíny A, B, C, D a zinok. Do Nepálu som si zobral už len ginko a vitamín C.

Viac o výškovej chorobe sa chystám napísať v samostatnom článku, no veľmi veľa užitočných informácií nájdete aj v knihe autorov Andrées de Ruiter a Prem Rai, ktorú uvádzam v spodnej časti článku.

Vaše klasické cestovné poistenie pravdepodobne nepokrýva pohyb v nadmorských výškach, do ktorých sa chystáte, preto si to vopred overte, prípadne uzatvorte poistenie, ktoré bude zahŕňať aj vysokohorskú turistiku. Ja som to vyriešil celoročným, horským poistením Alpenverein, ktoré sa vám môže hodiť aj neskôr, napríklad na rakúske lyžovačky a alpskú turistiku.

  • Víza a permity (ACAP, TIMS)

 Pre občanov Európskej únie, a teda aj občanov Slovenskej republiky, platí pri vstupe do Nepálu vízová povinnosť. Víza získate priamo na letisku po zaplatení vstupného poplatku, ktorý závisí od dĺžky vášho pobytu: 15 dní za 25 USD, 30 dní za 40 USD a 90 dní za 100 USD. Zaplatiť môžete aj eurami, no výmenný kurz a následný výdavok v USD bude vo váš neprospech. Ďalej potrebujete mať pas s minimálnou platnosťou pol roka a voľnou stranou pre nalepenie víz. Pre urýchlenie procedúr na letisku vyplňte aspoň týždeň pred odchodom online žiadosť, vytlačte si časť s čiarovým kódom a zoberte si ju so sebou. Na letisku už potom iba zaplatíte vízový poplatok. Ak by ste si nevedeli dať rady s tým, čo je ward numb., pre Thamel vyplňte 29 a do Municipality a District napíšte Kathmandu.

Okrem víz potrebujete pre treking v Himalájach ďalšie dve povolenia. Prvým z nich je TIMS (Trekkers‘ Information Management System ) a druhým je povolenie pre vstup do oblasti, v ktorej chcete trekovať. V prípade Annapurna treku je to ACAP (Annapurna Conservation Area Project), a ak ste sa rozhodli ísť k Mt. Everestu, potrebujete Sagarmatha National Park Entry Permit.

Pre vybavenie povolení potrebujete kópiu pasu a 2 fotografie pasového formátu. TIMS pre jednotlivcov (zelený) vás bude stáť 20 USD. Agentúrna cena pre skupiny (modrý) je 10 USD a 20 USD zaplatíte aj za ACAP. V miestnej mene je to 2 000 NPR za TIMS a 2 000 za ACAP. Povolenia vybavíte v Kathmandu alebo v Pokhare v Nepal Tourism Board počas úradných hodín od 10:00 do 17:00, sedem dní v týždni okrem štátnych sviatkov. Vybavenie trvá podľa počtu turistov približne pol hodiny.

  • Turistické agentúry a ubytovanie

V prípade, že nemáte čas na plánovanie, nechcete si niesť batožinu, alebo máte iné dôvody, môžete využiť služby niektorej z miestnych turistických agentúr, ktoré vám vedia pomôcť so všetkým – od vybavenia povolení až po kompletnú organizáciu treku.

Napriek tomu, že som nechcel ísť touto cestou, Yan sa rozhodla využiť na základe odporúčaní služby lokálneho sprievodcu. Rozhodla sa tak hlavne preto, že si nechcela niesť celú batožinu a trek si chcela užiť čo najviac.

Sprievodcovia v Nepále sa delia na drahších „Guidov“ a lacnejších „Porterov“. Guidovia vedia po anglicky, organizujú váš trek, vedia pomôcť s rezerváciou ubytovania a veľká pridaná hodnota sú dodatočné informácie, ktoré vám vedia povedať o okolí. S portermi sa dohovoríte po anglicky len veľmi ťažko a ich hlavnou úlohou je odniesť vašu batožinu.

V spodnej časti prikladám kontakt na Ashlyho (ďalej len Ejbí), ktorý nám zabezpečil permity, vie po anglicky a Yan odniesol batožinu. S odstupom času si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie. Ejbí nás skvele doplnil a pomohol, keď to bolo potrebné.

Pre vyhľadávanie ubytovania v Káthmandu môžete pokojne použiť stránky ako booking.com. Turisti obľubujú najmä ubytovanie v štvrti Thamel, ktorá je turistickým centrom Káthmandu už po desaťročia. Problém s ubytovaním sme nemali ani počas celého Annapurna treku. Približne každú hodinu až dve šliapania sa nachádza nejaká malá dedina, alebo samostatná lodgia/guest house, kde sa viete najesť a prespať.

Pri treku k Everestu to už také jednoduché nie je. Turistov je tam oveľa viac a hlavne vo vyšších polohách je dobré si ubytovanie rezervovať deň vopred. Ďalšou možnosťou je vstať skoro ráno a predbehnúť ostatných. V prípade, že využijete služby turistickej agentúry, ubytovanie by pre vás nemalo byť problémom. Aj tu treba byť obozretný a pred tým, ako za ich služby zaplatíte, poriadne si všetko overte. Kontakt na overenú turistickú agentúru prikladám v spodnej časti článku.

KÁTHMANDU – VÝLET ZAČÍNA

Najjednoduchší spôsob, ako sa dostať do Káthmandu, je letecké spojenie Fly Dubai z Bratislavy alebo Prahy cez Dubaj do Káthmandu. Napriek tomu, že to je nízko nákladový prepravca, na linke z Bratislavy do Dubaja prekvapil jedlom zdarma. To, čo naopak nepotešilo, bol o 4 hodiny predĺžený pobyt na dubajskom letisku.

Výhľad na Himalájske štíty z okolia Annapurien vykúkajúce v diaľke ponad mraky s popismy o och názve a výške
Pohľad na Himalájske vrcholy krátko pred pristávaním v Káthmandu.

Či už snívate o Himalájach, alebo nie, prvé výhľady na zasnežené štíty majestátnych hôr z okienka lietadla vás omámia. Už ste skoro tam, máte ich na dosah ruky a neviete sa dočkať pristátia v Káthmandu. Malá rada pred odletom, poobzerajte sa pri check-ine po sedení na ľavej strane.

Na medzinárodnom letisku Tribhuvan prebehlo aj vďaka online registrácii na víza všetko hladko. Po vyzdvihnutí batožiny som preložil všetky veci do hlavného batoha a vyrazil do ulíc. Kým na Slovensku ešte poslední nadšenci brázdili zasnežené svahy, tu bolo 30 stupňov a neskutočné množstvo prachu. Buffka (šatka) na nos sa vám určite zíde, a nielen v Káthmandu.

Yan mala prílet o niekoľko hodín neskôr. Dohodli sme sa preto, že sa stretneme až v hoteli a ja som si zatiaľ spravil vlastný program. Neďaleko letiska som zamenil prvé nepálske rupie a nasadol to taxíka za prvým cieľom – The Great Boudha Stupa (Boudhanath). Atmosféra v jej okolí vás naplní neuveriteľným pokojom a pohodou. S tónmi relaxačnej hudby si môžete oddýchnuť na terase v niektorej z reštaurácií pri šálke čaju alebo kávy, prípadne sa poprechádzať a navštíviť ďalšie budhistické chrámy v okolí. (Monasteries).

Času na viac nebolo, preto som namiesto oddychu zvolil radšej potulky uličkami. Mimo turistických oblastí sa dá lepšie zoznámiť s kultúrou mesta a životom jeho bežných obyvateľov. Okrem prachu, neporiadku a kráv postávajúcich v strede rušných ciest, ako by im patrili, nájdete v uliciach Káthmandu aj mnoho zbúraných alebo chýbajúcich domov. Výsledok ničivého zemetrasenia z apríla 2015, ktorého rozsah si plne uvedomíte až na mieste.

S Yan a jej guidom Ejbím sme sa stretli popoludní v hoteli. Po úvodnom zvítaní a ubytovaní nasledovalo malé organizačné stretnutie ohľadom treku a ranného odchodu do Besisaharu. Zvyšok dňa sme strávili v uliciach Thamelu. Ak vám ešte niečo chýba, tu to zoženiete. Od zmenární peňazí, dezinfekčných tabletiek na vodu a liekov až po kompletnú výbavu do hôr. Aká je kvalita oblečenia vám povedať neviem. Nájdete tu aj Káthmandu Durbar Square. Ak ste nevedeli, Durbar Square je všeobecné pomenovanie pre námestia nachádzajúce sa pred starými kráľovskými palácmi v Nepále. V Káthmandu okrem toho v Thameli nájdete ešte ďalšie dve – Patan Durbar Square a Bhaktapur Durbar Square. Všetky tri sú súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO, a ak máte viac času, určite ich navštívte.

Na večeru sme si dopriali Dal Bhat, veľmi lacné a chutné jedlo, typické pre indický subkontinent, pripravované v mnohých kombináciách. Dodá vám veľa energie a na niektorých miestach vám zdarma pridajú ryžu a šošovicovú polievku, až pokiaľ nebudete mať dosť. Počas večere som tiež vyskúšal čaj masala (masala tea), ktorý sa nakoniec stal jedným z mojich najväčších nepálskych výdavkov. Cestou späť do hotela sme ešte kúpili ovocie a niečo malé na jedenie na ďalší deň.

Ak je niečo, o čom sa určite dočítate v článkoch o Nepále, sú to časté blackouty (výpadky elektriny). Jeden taký sme zažili aj my hneď v úvodný deň po večernej búrke. Netreba sa báť, oni to opäť opravia a večerná romantika pri sviečkach má tiež svoje čaro. Rátajte s tým, že niekedy to môže trvať dlhšie a nestihnete si napríklad nabiť cez noc telefón. Jednoduché riešenie, ktoré sa vám zíde hlavne v horách, je externá nabíjačka (power bank).

Písať o tom, čo všetko sa dá navštíviť v Káthmandu, nie je cieľom a ani v možnostiach tohto článku . Vyhľadávanie na Googli vám rozhodne povie viac. My sme na úvod strávili v hlavnom meste Nepálu iba necelý deň, pretože na druhý deň ráno nás čakala cesta do Besisaharu.

Z KÁTHMANDU DO SYANGE – IDEME K HORÁM

Ranná sprcha a príjemné raňajky v záhrade Elbrus Home, kde sme strávili noc, boli príjemným začiatkom druhého dňa­­­­. Autobusy do Besisaharu odchádzajú z Gongabu Bus Station ráno o 7:00, 8:00 a 10:00. Či už je Besisahar vašou cieľovou destináciou v rámci dňa, alebo nie, odporúčam vyraziť čo najskôr. Na výber máte medzi lokálnymi a turistickými autobusmi. Turistické autobusy poskytujú o niečo viac pohodlia a na ceste by ste mali stráviť kratší čas. Naopak v lokálnych môžete toho z miestnej kultúry zažiť oveľa viac, aj keď pre krehkejšie povahy to nemusí byť nič príjemné. Oficiálny údaj hovorí o približne 6 hodinách cesty, no myslím si, že pri aktuálnom stave ciest v Nepále a zápchach v Káthmandu je to bez šance.

Aby ste si uľahčili situáciu, skúste požiadať o rezerváciu autobusu už vopred na recepcii vášho hotela aj s ranným taxíkom, ktorý vás zoberie na autobusovú stanicu. Ak sa vám aj nepodarí autobus rezervovať, nič sa nedeje. Na to, aby ste sa na stanici dohovorili, stačí vedieť vašu cieľovú destináciu. To ostatné prenechajte vlastnému šarmu a užite si ten krásny chaos na mieste.

Cesta z Elbrus Home na Gongabu Bus Station taxíkom zabrala asi 10 minút. Po chvíľke hľadania sme nasadli do lokálneho mikrobusu a o ôsmej ráno vyrazili smer Besisahar. To, že v Káthmandu bývajú zápchy sme vedeli, no že mesto opustíme až po jeden a pol hodine jazdy, sme nečakali.

Cesta medzi Káthmandu a Besisaharom je dlhá, únavná a v porovnaní s tým, čo vás čaká v horách, nijak zaujímavá. Z času na čas sa naskytne zaujímavý výhľad, no biele himalájske končiare nečakajte. Čo ma na ceste zaujalo najviac je, že Nepálci vôbec neriešia ekológiu. Vidieť cestou zvracať pani do plastového vrecka, ktoré len zaviazala a za jazdy vyhodila von oknom, prípadne iných spolucestujúcich, ktorí takto vyhodili plastové obaly z rôznych potravín, vo vás zanechá mnoho nechápavých otázok.

Tabula v Bhulbhule na privítanie v regióne Annapurien
Kontrolné stanovisko v Bhulbhule

Aj s prestávkami na občerstvenie sme do Besisaharu dorazili za sedem a pol hodiny. Dostatočne neskoro na to, aby sa všetky naše plány začali posúvať už od začiatku. Väčšina turistov začína Annapurna trek práve z Besisaharu, ktorý je jeho vstupnou bránou a lokálnym turistickým centrom. My sme si pre nedostatok času a väčšiu časovú rezervu naplánovali štart z Jagatu, vďaka čomu sme chceli ušetriť deň chôdze. Z Besisaharu je možnosť si zobrať džíp a nechať sa zaviesť v podstate až do Manangu. Posledný, ktorý sme v ten deň stihli, išiel už len do Syange. Približne hodinu chôdze od plánovaného Jagatu. Nič sa nedalo robiť a po skontrolovaní permitov na vstupnom stanovisku sme nasadli do džípov a vyrazili na ďalšiu, hodinu a pol trvajúcu cestu do Syange. Nadšenci offroadu si určite prídu na svoje.

Cesta sa zarezáva do údolia popri tyrkysovo (petrolejovo) modrej rieke Marsyangdi. Svahy okolitých hôr sú čoraz vyššie a vy sa nestačíte čudovať, kde všade si ľudia dokážu postaviť obydlia a vybudovať terasové políčka, aby sa dokázali uživiť. Cestou míňame ešte jedno kontrolné stanovisko v Bhulbhule a asi hodinu pred západom slnka prichádzame po celodennom cestovaní do Syange. Malá dedinka s niekoľkými guest-house (ubytovňa), ktoré sú pravdepodobne hlavným zdrojom obživy miestnych.

Po ubytovaní v New Waterfall Guest House sme sa rozhodli ešte pred západom slnka preskúmať okolie. Pri dobrom počasí je zo Syange vidieť štyri a pol tisícové vrcholky hrebeňa Ngadi Chuli (7 871 m n. m.) Okrem výhľadov a vodopádu bol pre nás zaujímavý aj prvý z niekoľkých visutých mostov (suspension bridge), ktoré sme prešli počas treku. Vybavenie ubytovne bolo veľmi jednoduché, no dostačujúce. Dostali sme malú izbu pre dvoch. Na posteliach boli obliečky a deky, a aj keď sa v noci citeľne ochladilo, stačili. Sociálne zariadenia boli spoločné. Namiesto európskej toalety tu nájdete už len dieru, no poteší aspoň horúca sprcha. Treba rátať s tým, že s pribúdajúcou výškou bude komfortu už len ubúdať. Na večeru sme skúsili opäť niečo miestne. Yan mala cestoviny a mňa zaujali momo – parené buchtičky plnené mäsom alebo zeleninou a s omáčkou na namáčanie.

ZO SYANGE DO KARTE – DOBRODRUŽSTVO ZAČÍNA (1 100 – 1 850 m n. m.)

Po jednoduchých, no sýtych raňajkách sme navliekli na seba batohy a vyrazili s cieľom dobehnúť hodinový sklz z predchádzajúceho dňa. Yan s malým modrým batôžkom, ja so svojimi 12 kg a najmenší člen výpravy, Ejbí, ktorý niesol batožinu aj Yan, mal na chrbte asi 20 kg.

Vodopád stekajúci po kolmej zelenej stene priamo na cestu
Vodopád na vrchnej ceste do Talu

Ak začnete zo Syange, prvých 10 minút pôjdete po rovinke. Potom začína stúpanie po prašnej ceste do o 200 m vyššie položeného Jagatu. Ak by ste sa v ňom rozhodli prespať, alebo máte dostatok času aj na lokálne atrakcie, v blízkosti sa nachádza horúci prameň, kde sa môžete okúpať. My sme Jagatom iba prešli a pokračovali do Chamche.

Najzaujímavejšou časťou tohto úseku cesty je vodopád na pravej strane údolia. V priľahlom domčeku sa dá občerstviť a z vyhliadky si môžete spraviť zaujímavé fotografie. Chamche je ďalšou z väčších dediniek, ktoré ponúkajú viacero možností ubytovania. Cesta sa tu rozdvojuje a vy si musíte vybrať, kadiaľ budete pokračovať. Či po prašnej ceste na ľavej strane údolia, alebo prejdete cez visutý most ponad rieku Marsyangdi a pôjdete turistickým chodníkom (oficiálnou trasou) priamo do dedinky Tal. Cesta Tal obchádza, no ak sa ňou rozhodnete ísť, viete do neho odbočiť aj neskôr. Pre nás to bol len prvý deň chôdze, preto sme sa rozhodli pre pohodlnejšiu variantu po ceste.

S pribúdajúcou výškou sa trek za Chamche stáva zaujímavejším. Vidíte ďaleko pred seba a neskoršie spätné pohľady na to, kadiaľ ste šli, pohladia všetky vaše zmysly. Jedným z tých najkrajších je výhľad na Tal s takmer vertikálnymi horami a vodopádmi na pozadí. Lokálnemu občerstveniu na takomto mieste sa nedalo odolať.  Na obed sme si dali jarné rolky (spring rolls) a moju nepálsku závislosť, masala čaj.

Malá dedinka v údolí pri rieke za ktorom sa dvíhajú mohutné skaly s vodopádmi
Výhľad na Tal z vrchnej cesty.

Po obede sme začali zvažovať, kam sme schopní zájsť a kde prespíme. S pribúdajúcou únavou a zapadajúcim slnkom padla voľba na Karte. Je to malá dedinka na pravej strane údolia, mimo plánov všetkých turistických bedekrov. Dostanete sa do nej po dlhom visutom moste. Noc tu bola v porovnaní so Syange citeľne chladnejšia, no hrubé deky zahriali dostatočne. Dobré lokálne jedlo a horúca sprcha boli krásnou odmenou na konci prvého dňa. 

Z KARTE DO KOTO – ANNAPURNA II A MANASLU (1 850 – 2 570 m n. m.)

Výhľad na 5 350 m vysokú zasneženú špičku z hrebeňa Kang Guru (6 981 m n. m.) bol príjemným lákadlom do nového dňa. Nohy si cez noc oddýchli a my sme krátko po ôsmej vyrazili turistickým chodníkom do Dharapani.

Dharapani je ďalším turistickým centrom v oblasti. Nachádza sa pri sútoku riek Dudh Khola a Marsyangdy, na spojnici trekov okolo Anapurien a Manaslu. Okrem širších možností ubytovania sa tu nachádza aj ďalšie kontrolné stanovisko, policajná stanica a stanica s pitnou vodou. My sme sa tu zastavili len kvôli kontrole permitov a pokračovali ďalej smerom na Chame.

Fotografia koňa na ceste v dedine Bagarchap a vysokými horami na pozadí zo západného hrebeňa Manaslu
Spätný výhľad z Bagarchapu na západný hrebeň Manaslu

Kým z Koto do Dharapani to bola pomerne rovinka, z Dharapani do Bagarchapu a Danaqyu si vyšliapete 300 metrov. Ak vám doteraz chýbali zasnežené štíty hôr, od Dharapani začína himalájske dobrodružstvo naberať na intenzite. Najskôr sa vám ukáže na konci údolia Dudh Khola severný hrebeň zo skupiny Manaslu (5 700 m n. m.) a neskôr počas stúpania do Bagarchapu aj jeho západná časť s výškou 5 200 až 6 400 m n. m. Ak vám dopraje počasie, pred bránami Bagarchapu vás privíta vrchol Annapurna II (7 937m n. m.) a s pribúdajúcou výškou pri výstupe do Timangu aj hlavný vrchol majestátneho Manaslu (8 156 m n. m.) a Ngadi Chuli (7 871 m n. m.).

Za Danaqyu sa cesta opäť rozdvojuje a vy sa musíte rozhodnúť, či si ďalších 400 m vyšliapete rododendronovým lesom po kľukatej cestičke do Timangu, alebo pôjdete radšej pohodlnejšou cestou popri rieke, ktorá Timang obchádza. Ak vám smiem poradiť a dovolí to aj počasie, určite choďte cez Timang. Kvitnúce rododendrony a výhľady na zasnežené vrcholky okolitých hôr sú ideálnou kulisou pre obed na terasách miestnych ubytovní. Ak budete mať šťastie na počasie a rozhodnete sa v Timangu prespať, vrchol Manaslu pri západe slnka bude určite jedným z najkrajších zážitkov z treku okolo Annapurien.

Výhľad na zasnežené vrcholky hôr zahalené do bielych mrakov
Výhľad na Lamjung Himal pred Timangom

Ak ste sa rozhodli ísť cez Timang, po zvyšok dňa vás už žiaden veľký výstup nečaká. Môžete si po zvyšok dňa nerušene užívať nádherné výhľady na skalné steny, riedko zalesnené strmé svahy, ale aj biele štíty. Čaká vás kráčanie lesom, prechod cez visutý most, ale aj úzka cestička pomedzi polia za Thanchokom.

Ďalšiu noc sme sa rozhodli stráviť v Koto, kde je okrem iného ďalšie kontrolné stanovisko permitov. Na Chame, ktoré bolo v našom pôvodnom pláne, opäť neostával čas a po pravde ani sily. Vďaka kalamite z predchádzajúceho týždňa bola v dedine len elektrina zo solárnych panelov, čo pre nás znamenalo vlažnejšiu sprchu s možnosťou príplatku za plynový ohrev. Noc bola vo väčšej nadmorskej výške opäť o niečo chladnejšia, no s hrubými dekami na izbách sa to ešte aj tentokrát dalo vydržať bez spacieho vaku. 

Z KOTO DO UPPER PISANGU – ÚDOLIE MANANGU (2 570 – 3 350 m n. m.)

Tretí deň sa začal pohodovou cestou do Chame, ktoré sa nachádza iba na skok od Koto. Začiatok dňa vám spríjemnia výhľady na menšie zalesnené kopce, nad ktorými sa týčia ľadové vrcholy Annapurny II a Lamjung Himal (6 932 m n. m.). Na to, že je Annapurien päť, som prišiel až pri plánovaní tohto treku. Annapurna I až IV a Annapurna South. Keďže sa v okolí buduje cesta, určite stretnete miestnych ľudí, ako pomocou jednoduchých nástrojov rozbíjajú kamene na menšie kusy. Ejbí nám vysvetlil, že je to jeden zo spôsobov, ako si môžu aspoň niečo privyrobiť.

Pohľad na cestu na okraji lesa a pracujúcich ľudí v diaľke so zasneženým vrcholom Annapurny II zakrytý mrakmi
Na ceste z Karte do Chame. V pozadí Lamjung Himal a do mrakov zahalený vrchol Annapurny II

Do Chame sme dorazili asi po pol hodine. Aj keď je menšie ako Manang, je hlavným mestom manangskej oblasti. My sme tadiaľ iba prešli, no je tu viacero možností ubytovania a v prípade potreby tu viete dokúpiť veci do výstroja. Pred koncom dediny cesta zatáča na most, za ktorým sa nachádza čorten. Myslím, že jeden z najkrajších, aké sme za celý trek videli. V prípade dobrého počasia si viete z Chame užiť ešte posledné spätné výhľady na Manaslu a jeho dvojičku Ngadi Chuli. Tie ďalšie prídu až neskôr. Za čortenom pokračuje cesta ďalej smerom na Pisang.

Až do Bratangu nie je cesta nijak zvlášť zaujímavá v porovnaní s tým, čo ste zažili na začiatku dňa. Kráča sa po prašnej, pozvoľna stúpajúcej ceste na pravej strane údolia, povedľa rieky Marsyangdi. Niekde v tejto časti treku prekonáte výšku Gerlachovského štítu (2 655 m n. m.). Na ľavej strane sa za riekou nachádzajú strmé, husto zalesnené svahy okolitých kopcov. Občas spoza nich vykuknú biele štíty a cestu vám spríjemnia aj vodopády a prvé zvyšky ľadovcov, ktoré ešte ostali po zime. Bratang sa nachádza asi v polovici cesty do Pisangu a je ideálnou zastávkou na obed.

V druhej časti dňa začína byť trek opäť zaujímavejší. Najskôr sa cesta zarezáva do kolmej skalnej steny približne 100 m nad riekou Marsyangdi. Z bezpečnostných dôvodov je lepšie kráčať popri skalnej stene, aby sa nestalo, že sa pošmyknete, alebo vás trafí náhodný padajúci kameň. Tou druhou zaujímavosťou je jedna z najvýraznejších dominánt údolia Manangu, 1 200-metrová hladká stena z hrebeňa Pisang Peak (6 091 m n. m.), prezývaná aj nebeská brána (Heaven‘s Door). Miestni veria, že duše mŕtvych tadiaľto odchádzajú na druhý svet.

Výhľad na hladku skalnú stenu ktorá sa v diaľke zarezáva do mračien prezývaná aj ako nebeská brána
Heaven’s Door – Viac ako 1000 m hladkej steny a jedna z najväčších dominánt celého treku

Na úpätí Heaven‘s Door cesta opäť pretína rieku a prechádza na druhú stranu. Ak by sa vám to teraz zdalo príliš jednoduché, nasledujúcich 150 m stúpania malebným lesom vám dá celkom zabrať. Na jeho konci vás čaká Dhukur Pokhari. Malá dedina, kde viete v prípade potreby prespať. Tou najväčšou odmenou je však otvárajúce sa údolie Manangu s ľadovým vrcholom Chulu East (6 300 m n. m.) v pozadí. Nám tu počasie veľmi neprialo a mierne mrholilo. Z výhľadov na Annapurnu II a ostatné štíty ostal iba spätný výhľad na mraky kĺžuce sa po stene Heaven‘s Door.

Pre mňa sa stal vstup do údolia Managu zaujímavým ešte pre jednu vec. Prvý raz som tu pocítil účinky nadmorskej výšky a pri rýchlejšom pohybe rukou som cítil v prstoch jemné mravčenie, ako keď si prisadnete ruku. Zaujímavý a zvláštny pocit zároveň vo výške približne 3 200 m n. m., no tie najväčšie výškové prírastky boli už za nami a nasledujúce dni sme z noci na noc stúpali oveľa pomalšie.

Asi 15 minút chôdze za Dhukur Pokhari sa cesta opäť rozdvojuje a vy sa musíte rozhodnúť, či prespíte v Upper Pisangu, ktorý sa nachádza o ďalších 100 m vyššie, alebo pôjdete ďalej po rovinke do Lower Pisangu. Ak by ste si to náhodou rozmysleli, dá sa dostať do Upper Pisangu aj neskôr, no šli by ste zbytočne obchádzkou. Po prekročení dreveného mosta cez rieku je to do cieľa ešte asi hodina chôdze.

S príchodom do Upper Pisangu sa zlepšilo aj počasie. Prestalo mrholiť a mraky postupne odhalili najkrajší výhľad dňa. Teplo sme sa  obliekli a z terasy guest housu so šálkou masala čaju v ruke nerušene pozorovali západ slnka nad Annapurnou II. Je tak blízko, až máte pocit, že sa jej môžete dotknúť. Veľa turistov si mylne myslí, že špička v strede je jej vrcholom, no v skutočnosti je len časťou vrcholového hrebeňa. Hlavný vrchol z Pisangu neuvidíte. Okrem iného sa tu nachádza aj pekná gompa. Ak máte čas a chcete zažiť niečo nové, môžete sa zúčastniť miestnych náboženských obradov.

Teplo už v tejto nadmorskej výške nečakajte. Drevené okná na izbách netesnia a kúri sa len v spoločenskej miestnosti. Sprcha a toaleta sa stávajú viac športovou disciplínou než pôžitkom a páperový spací vak vám už tiež padne vhod. Noc v Pisangu bola pre nás prvou a zároveň poslednou, kedy sme sa držali pôvodného plánu.

Z UPPER PISANGU DO BRAGY – DEŇ VÝHĽADOV (3 350 – 3 450 m n. m.)

Bez ohľadu na to, v ktorom Pisangu sa rozhodnete prespať, do Manangu sa môžete dostať dvoma cestami. Spodná vedie údolím popri rieke, a keďže medzi Manangom a Lower Pisangom je prevýšenie len 300 m, nie je náročná. Vrchná cesta vám dá na úvod zabrať a budete si ju musieť poctivo vyšliapať, no potom už pôjdete viac-menej po kóte iba s miernymi stúpaniami a môžete si v prípade dobrého počasia vychutnávať množstvo nezabudnuteľných výhľadov. Aj z hľadiska výškovej aklimatizácie je vrchná cesta lepšia.

Výhľad na zasnežený vrchol hrebeňa Annapurny 2 ktorý sa dvíha z údolia pod dedinou Upper Pisang.
Ranný výhľad na Annapurnu II z Upper Pisangu

My sme sa rozhodli ísť tou vrchnou. Prvá hodina šliapania nie je náročná a je dobrá na rozdýchanie sa. Pôjdete po kóte a môžete si vychutnávať pohľady na Annapurnu II z inej perspektívy. Potom sa začína prudké, serpentínové stúpanie do Ghyaru, ktoré sa nachádza približne 400 m nad Upper Pisangom. Odmenou vám budú opäť výhľady, ktoré s každým ďalším metrom naberajú na intenzite. Vedľa Annapurny II uvidíte vrchol jej dvojičky Annapurny IV (7 525 m n. m.) a po prvýkrát uvidíte aj vrcholy Annapurny III (7 555 m n. m.) a jej dvojičky Gangapurny (7 455 m n. m.). Z tej vykukuje naozaj iba úplný vrchol a pravdepodobne ho budete považovať za súčasť hrebeňa Annapurny III. Pootvoria sa vám aj nové časti údolia Manangu a v diaľke na pozadí uvidíte biely hrebeň Tilicho Peaku.

Väčšina turistov sa v Ghyaru iba občerství a pokračuje ďalej, aby stihli prísť do Manangu. Ak máte dostatok času a síl, nad dedinou sa nachádza ďalší čorten, odkiaľ sú výhľady na celé údolie ešte krajšie. My sme pokračovali do Ngawalu, ktorý sa nachádza na ceste do Manangu.

Cesta do Ngawalu vedie po kóte, približne vo výške 3 750 m n. m. s niekoľkými miernymi stúpaniami a množstvom nádherných výhľadom. Pri spätnom pohľade na Ghyaru vás zaujmú políčka rozprestierajúce sa po oboch stranách cesty. Obrábať ich v tejto výške a v takom svahu musí byť nesmierne náročné. Približne na polceste medzi Ghyaru a Ngwalom sa nachádza vyhliadka. Ak si ešte pamätáte na fotografiu z úvodu článku, ktorá ma presvedčila absolvovať Annapurna trek, tak tá je práve z tejto vyhliadky. Váš výhľad začína Pisang peakom a cez Heaven‘s Door, Annapurnu II, III a vrchol Gangapurny cez celé údolie rieky Marsyangdi (Manangu) a letisko v Hongde, končí až na Tilicho Peaku (7 134 m n. m.). Ak máte dobré počasie, odnesiete si z tohto miesta jedny z najkrajších fotografií z celého treku. Pred miernym klesaním do Ngwalu sa vám znovu odhalí vrchol Chulu East, ktorý sa dal naposledy vidieť z terasy guest-housu v Upper Pisangu.

Pred vstupom do Ngwalu vás privíta dlhá Mani Wall s množstvom modlitebných mlynčekov. Vďaka svojej pozícii na ceste do Manangu je Ngwal ideálnym miestom na obed a v prípade potreby tu môžete aj prenocovať. Väčšina turistov tadiaľto len prechádza, no ak máte dostatok času, viete odtiaľto podniknúť niekoľko zaujímavých bočných trekov.

Pohľad z protilľahlej strany údolia na majestátne hory zahalené do bielych mrakov a na rieku ktorá sa pred nimi plazí ako had
Výhľad z Ghyaru do údolia rieky Marsyangdi (Manang Valley)

Po Ngwale nasleduje dlhé pozvoľné klesanie späť do údolia rieky Marsyangdi. V diaľke sme pozorovali súťaž v lukostreľbe a aj napriek zlému počasiu si užívali aspoň výhľady do blízkeho okolia na zvetrané skalné útvary a okolie posiate zakrpatenými borovicami. Zlé počasie a mrholenie boli nakoniec dôvodom, prečo sme sa rozhodli prespať v Brage a nepokračovať do Manangu. Okrem toho je Braga jednou z najkrajších a najfotogenickejších dedín Annapurna Treku. Nachádzajú sa tu domy s rovnou strechou, typické pre tibetskú architektúru, vsadené do úpätia skalného masívu. Ak máte čas, určite si ňou prejdite.

Jednou z gastronomických lahôdok Bragy je steak z yaka a ochutnať by ste určite mali aj džús z rakytníka (Sea buckthorn juice). Pre nás bola Braga špeciálna ešte z jedného dôvodu. Mali sme tu poslednú horúcu sprchu. Tú ďalšiu sa nám podarilo absolvovať až o 6 dní neskôr po prechode Thorung La. Nie že by nebola na to príležitosť, no vonku už bolo jednoducho príliš zima. Na takéto situácie sa dokonale hodí oblečenie z merino vlny.

Z BRAGY DO KHANGSARU – ZASNEŽILO NÁM (3 450 – 3 734 m n. m.)

 Hneď v úvode dňa sme sa stretli s prvými dôsledkami výškovej choroby. Deň predtým pri stúpaní do Ghyaru sme stretli dvoch turistov z Číny, otca so synom, z ktorých najmä otec mal veľmi dobrú kondíciu a bol aj rýchlejší. Na druhý deň ráno v Brage sme stretli už len syna, ktorý Yan povedal, že sa s otcom vracajú lietadlom späť, pretože ich oboch bolí hlava a otcovi bolo zle. Tu by som chcel pripomenúť to, čo som písal vyššie, netreba zbytočne preťažovať organizmus a ponáhľať sa. Hory vám nikam neutečú.

Z Bragy do Manangu je to už len kúsok. Pred vstupom vám ešte skontrolujú povolenia, no potom vám už nič nebráni pokračovať. Manang je turistickým centrom oblasti a nikde inde počas treku nestretnete toľko turistov ako tu. Nájdete tu kompletné vybavenie od nemeckej pekárne (ak by vám chýbalo domáce pečivo) cez obchody na doplnenie výbavy a množstvo ubytovní až po lekára a kino (ak by vám chýbala kultúra). Mnoho turistov si v Manangu dáva aklimatizačnú zastávku pred pokračovaním k Thorung La. Môžete si tu oddýchnuť, alebo podniknúť bočné treky do väčších výšok pre urýchlenie aklimatizácie. Možností je niekoľko. Jednou z tých najkrajších a aj najťažších je celodenný trek s 1 200 m prevýšením k jazeru Ice Lake. Pri dobrom počasí je odtiaľ vidieť okrem iných aj vrchol Annapurny I (8 091 m n. m.).

Výhľad na jazero a štíty zahalené do mračien v pozadí
Výhľad na ľadovcové jazero Gangapurna Tal pri stúpaní k vyhliadke Chongkor

Ďalším veľmi obľúbeným bočným trekom z Manangu je vyhliadka Chongkor, ktorá sa nachádza asi o 200 m vyššie na južnej strane údolia. Je z nej krásny výhľad na ľadovcové jazero Gangapurna Tal a mnoho ľadových štítov. Veľké ruksaky sme odložili v úschovni v Manangu a tento trek sme absolvovali aj my. Pripravte sa na pomerne prudké stúpanie najskôr po okraji morény Gangapurna Tal a potom serpentínami cez nie veľmi hustý borovicový les až k vyhliadke. Vašu snahu opäť odmenia nádherné výhľady na jazero a opačnú stranu údolia, ktorú ste doteraz nemali možnosť vidieť. Z ľavej strany sa výhľad začína s Tilicho Peak a špicou Idam Phra (5 875 m n. m.), ktorú bolo možné vidieť už aj z Bragy a pokračuje ľadovými dvojičkami Khatung Kang (6 484 m n. m.) a Shel Kang (6 026 m n. m.). Pod nimi sa otvára výhľad na údolie Jharsang Khola (Thorung Khola), kadiaľ pokračuje trasa Annapurna treku. Nasledujú štyri biele vrcholy Chulu West (6 485 m n. m.), Central (6 584 m n. m.), East a Far East (6 059 m n. m.), starý známy Pisang peak a nad Heaven’s Door je pri dobrom počasí vidieť vrchol Ngadi Chuli. Výhľad sa končí vrcholom Annapurny II a za vami vďaka ľadovcovej moréne dovidíte až na vrchol Gangapurny. V prípade, že sa rozhodnete pokračovať ešte vyššie, nad údolím rieky Jharsang Khola sa vám odhalí ďalší biely štít Yakawakang (6 482 m n. m.), pod ktorým sa nachádza Thorung La a na pravej strane pri Ngadi Chuli vykukne aj Manaslu.

Po návrate do Manangu sme sa naobedovali a rozmýšľali, čo ďalej. Počasie opäť veľmi neprialo a vonku mrholilo. Aj napriek tomu sme nakoniec pokračovali do Khangsaru. Za Manangom sa cesta rozdvojuje. Hlavná trasa pokračuje doprava smerom na Yak Kharku a bočný trek doľava k jazeru Tilicho. Napriek tomu, že ide o najkrajšiu odbočku z hlavnej trasy, veľa turistov Tilicho z rôznych dôvodov vynecháva. Okrem nádherných výhľadov je veľkým pozitívom treku k jazeru Tilicho dlhší čas na aklimatizáciu vo vyšších polohách predtým, ako sa vyberiete k prechodu cez Thourung La.

Koryto rieky v objati kopcov, ktoré sa strácajú v hustých mračnách
Rieka Marsyangdi na ceste z Manangu do Khangsaru

V tejto časti treku sa rozdvojuje aj rieka. K Marsyangdi sa pridáva Jharsang Khola (Thorung Khola) zo smeru hlavného treku. Prekročíte ju po visutom moste, za ktorým vás čaká prudšie stúpanie až k ceste. Ďalej nasleduje už len pohodlné šliapanie s miernym stúpaním až do Khangsaru. Pri dobrom počasí vám výhľady spríjemní Tilicho Peak, no určite sa radi poohliadnete aj za vrcholom Annapurny II. Nám v tejto časti treku začalo snežiť. Nebolo by na tom asi nič výnimočné v tejto výške, no Yan zažila sneženie prvý raz v živote. Tá detská radosť stála naozaj za to a potešila. Pri pohľadoch spoza okna ubytovne v Khangsare bolo ešte pred zotmením všetko biele. Kým Yan sa tešila zo snehu, ja som sa strachoval, či bude cesta k Tilichu priechodná. Na ďalší deň nás čakala obávaná zóna s padajúcimi kameňmi a v prípade, že by napadlo snehu priveľa, museli by sme sa otočiť.

Z KHANGSARU DO TILICHO BC (3 734 – 4 150 m n. m.)

 Na druhý deň sme sa zobudili do rozprávkovo bieleho rána s čistou oblohou. Výhľady na zasneženú krajinu dali treku úplne nový rozmer. Kým v predchádzajúcich dňoch boli biele iba ľadové štíty, teraz bolo biele úplne všetko. Pri spätnom pohľade nás čakalo zasnežené údolie Manangu, ktoré v diaľke uzatvára Pisang Peak. Na druhej strane Grand Barier s Tilicho Peakom a špicou Idam Phra. Rovnaký výhľad vás čaká počas celého treku do základného tábora Tilicha a s pribúdajúcou výškou bude ešte lepší.

Už pri východe z dediny začne vedľa Pisang Peaku vystrkovať svoj vrchol aj Ngadi Chuli. Spolu s malým čortenom, ktorý sa nachádza na jej konci, je to ideálna príležitosť pre pekné fotografie. Nasledujúcu hodinu budete pokračovať po pozvoľna stúpajúcej ceste, až narazíte na Khangsar gompu (kláštor). Krátko pred ňou začne spoza hrebeňa Pissang Peaku vykúkať vrchol Manaslu a po prvý raz uvidíte napravo od Ngadi Chuli aj jeho vyššieho suseda Himal Chuli (7 893 m n. m.). Pri Gompe začína prudšie, asi 100 m stúpanie do Shree Kharky. Narazíte tu na odbočku do Yak Kharky, ktorá vedie cez Upper Khangsar. Táto cesta je zaujímavá najmä pre tých, ktorí sa vracajú od Tilicha a nechcú sa vracať späť do Manangu.

Zasnežená krajina s domčekmi s rovnými strechami v dedine Khangsar za ktorou sa dvíhajú mohutné hory
Zasnežený Khangsar. V Diaľke Pissang Peak, Manaslu a Ngadi Chuli

Krátko pred príchodom do Shree Kharky prekročíte výšku 4 000 m n. m. V nasledujúcich dňoch sa pod ňu dostanete už len raz, aj to len na chvíľu. V Shree Kharke sa dá prespať,  je ideálnym miestom na obed a je tam aj malý obchod s oblečením a výbavou, ak by ste na poslednú chvíľu zistili, že vám niečo chýba. Na veľkej terase si pri slnečnom počasí môžete nerušene vychutnávať výhľady do údolia a na okolité štíty. Svoj vrchol vám ukáže Annapurna III. Veľká mohutná stena pred vami je približne 5 000 m vysoká bariéra, za ktorou sa nachádza ľadovec Gangapurny a nová špička, ktorá sa ukáže naľavo od Tilicho Peaku, je Khangsar Khang (7 485 m n. m.). Je súčasťou vrcholového hrebeňa Annapurny I. Jej vrchol však v prípade, že sa nevyberiete z Manangu k jazeru Ice Lake,  neuvidíte.

Približne po pol hodine chôdze zo Shree Kharky dorazíte k ďalšiemu guest-housu (Blue Sheep), kde sa dá tiež prespať alebo najesť. Zaujal najmä externou sprchou s plynovým ohrevom rovno nad okrajom údolia. Podľa mapy sa tu cesta rozdvojuje,  avšak z miesta si žiadne značenie nepamätám. Pokračovali sme rovno,  a ak by som to mal brať podľa mapy, bolo by to vrchnou cestou. Niekde v tejto časti vo vašom spätnom výhľade pribudne naľavo od Pisang Peaku ďalší biely štít, Kang Guru. Ten sme mali možnosť naposledy vidieť na začiatku druhého dňa z Karte. Za dobrého počasia by ste tam mali vidieť spolu päť vrcholov: Kang Guru, Pisang Pek, Manaslu, Ngadi Chuli a pred tým, ako vám výhľad zakryje hrebeň Annapurny II, aj Himal Chuli.

Za visutým mostom ponad koryto potoku To Khola nasleduje krátke prudšie stúpanie, po ktorom dosiahnete najvyšší bod na ceste do základného tábora. Asi po pol hodine nenáročnej chôdze by ste sa mali dostať k značeniu, podľa ktorého sa chodník rozdvojuje na spodnú cestu a žiadnu cestu. Z informácií, ktoré som sa dočítal, by mohlo ísť o pôvodnú vrchnú cestu, ktorú postupne zasypalo a v súčasnosti je nepriechodná. Pokračujte rovno po spodnej ceste.

Pohľad z chodníka do hlbokého údolia v zóne zosuvov na ktoreho dne sa nachádza kľukatá rieka
Pohľad z chodníka v zóne zosuvov počas cesty do Tilicho BC.

Kvôli pásmu so zosuvom pôdy a padajúcimi kameňmi sa k jazeru Tilicho odporúča chodiť iba skúsenejším trekerom. Aj keď sme tam nezažili žiadnu krízovú situáciu s padajúcimi kameňmi, myslím si, že ak nemáte panický strach z výšok, prejdete bez problémov. Tam kde sú zosuvy, treba prechádzať plynulo, dávať si pozor, kam stúpate a tiež pozerať, či neletia z vrchu kamene, aby ste sa im stihli včas vyhnúť. V prípade, že by vám bol chodník priúzky, čaká vás približne 200-metrová štrková šmýkačka až dolu k rieke Marsyangdi, ktorú rozhodne nechcete absolvovať. Krajina sa tu výrazne mení a chvíľami je akoby z iného sveta. Všade naokolo sú zvetrané skaly a svah je vyformovaný zosuvmi pôdy.

Za pásmom zosuvov (Landslide area) vás čaká ešte asi polhodinový pozvoľný zostup do základného tábora Tilicha. Keďže počasie sa nám počas dňa opäť pokazilo, do tábora sme dorazili v mraze s nízkou viditeľnosťou a za pomerne nepríjemného sneženia. Nie je tu veľa miest na prespanie a väčšina turistov ostáva na dve noci, preto ak nemáte zarezervované ubytovanie vopred, odporúča sa ráno vyraziť skôr, aby ste sa pomestili. My sme mali šťastie a našla sa pre nás ešte voľná izba, aj keď sme prišli medzi poslednými. V noci rátajte s teplotou na izbe okolo dvoch stupňov a v spoločenskej miestnostiach pri kachliach to tiež nebude výrazne lepšie. Napriek odľahlej polohe je tu jedlo rovnako chutné ako aj na iných miestach počas celého treku.

TILICHO – VÝSTUP K JAZERU (5 000 m n. m.)  

Počasie na konci predchádzajúceho dňa neveštilo nič dobré, no ráno opäť príjemne prekvapilo. Obloha bola úplne čistá a my sme si od začiatku mohli užívať prvotriedne výhľady. Zo základného tábora k jazeru nám to trvalo približne 4,5 hodiny. Prevýšenie je síce len 850 m, no šliapať budete do výšky 5 000 m n. m. Napriek tomu som si istý, že tí, čo majú lepšiu kondíciu a lepšie zvládajú výšku, nemajú problém skrátiť výstup aj na 3 až 3 a pol hodiny. Veľké batohy sme nechali v tábore a krátko pred ôsmou vyrazili k jazeru.

Výhľad počas výstupu k jazeru Tilicho do údolia Manangu obklopeného zasneženými himalájskymi štítmi
Nezabudnuteľné výhľady počas výstupu k jazeru Tilicho

Zoberte si so sebou nejaké jedlo a vodu na doplnenie energie, pretože tam hore už nič nie je. Približne do výšky 4 750 m n. m. vás čaká tiahle plynulé stúpanie po úzkom chodníku. Pre mňa to bola nekonečná cesta, kde som sa veľmi trápil. Pobolievala ma hlava, rýchlo som sa zadýchal a napriek tomu, že som kráčal len s malým batohom odľahčený o 10kg, vôbec to nešlo jednoducho. Tu ma zachránil Ejbí, ktorý sa so mnou začal rozprávať o všetko možnom a najmä ma upokojil, že v tejto výške môže bolieť hlava každého. Pokiaľ sa vám pri zastavení dokáže upokojiť dýchanie, môžete ísť ďalej. V prípade, že nie, je lepšie sa vrátiť dole, dať telu viac času na aklimatizáciu, a ak máte čas, skúsiť výstup na ďalší deň. Druhým záchrancom bol hroznový cukor, ktorý počas výstupu pôsobil ako infúzia s energiou.

Keď si myslíte, že to už nemôže byť horšie, od 4 750 m n. m. začína 200-metrové serpentínové stúpanie kolmo na svah, ktoré vás dovedie na plošinu pred jazerom. Paradoxne pred ním moja kríza prešla a do serpentín to šlo v rámci možností pomerne dobre. Keď ho zdoláte, čaká vás ešte asi 1,5 km chôdze iba s miernym prevýšením k vyhliadke nad jazerom.

Vyšliapať Tilicho je drina, no zažili sme tu spolu s výstupom k Thorung la tie najkrajšie výhľady z celého Annapurna treku. Biela snehová pokrývka dodáva tomuto miestu výnimočnosť a neviem ju porovnať s obdobím roka, keď tu sneh nie je. Výhľady sú nezabudnuteľné a pocit, že ste to dali, vám už tiež nikto nezoberie. Aj napriek tomu som bol z jazera trošku sklamaný. Namiesto krásnej modrej hladiny meniacej farbu podľa polohy slnka nás čakala zamrznutá biela plocha, ktorá sa od brehu dala odlíšiť len tým, že bola rovná ako klzisko.

Pohľad na zamrznuté jazero pokryte snehom, ktoré vypadá ako dokonalé klziisko s čistou modrou oblohou v pozadí a bielymi štítmi po oboch stranách
Zamrznuté jazero Tilicho (Tilicho Lake)

Dominantou celého výstupu sú vrcholy Khangsar Kang a Tilicho Peak, medzi ktorými je obrovská sedemtisícová stena Grand Barier, stúpajúca povedľa vás o 2 000 m rovno z plošiny s jazerom. S každým výškovým metrom neviete, či sa pozerať pred seba, alebo radšej späť. Postupne sa otvára výhľad na Manaslu a množstvo malých vrcholov naľavo od Pisang Peaku až k hraniciam s Tibetom. Krásny výhľad je aj na tri vrcholy Chulu a z tých najbližších je vrchol Gangapurny.

V prípade, že pôjdete k Tilichu, keď je tam sneh a nebudete mať so sebou mačky, nikam sa cestou dole neponáhľajte a choďte radšej opatrne. V opačnom prípade vám najmä v tej najprudšej časti so serpentínami hrozí niekoľko stometrová sánkovačka až k rieke Marsyangdi, ktorá je v tejto časti treku skôr už len potôčikom. Cesta späť nám trvala o hodinu menej ako cesta k jazeru. V prípade, že ste sa stihli vrátiť skôr a máte ešte energiu, môžete pokračovať a prespať napríklad v Shree Kharke. My sme aj druhú noc prespali v základnom tábore Tilicha.

O tom, že turistika v tejto výške už nie je „sranda“, sme sa presvedčili na svahu, ale aj po návrate. Počas výstupu sme stretli izraelský pár, ktorý to otočil, lebo sa obaja necítili dobre. V tábore sme zasa stretli dievčinu, ktorej sa počas výstupu rozbili slnečné okuliare a dostala na dva dni snežnú slepotu. Netreba sa báť, no treba mať rešpekt a byť pripravený.

Z TILICHO BC DO YAK KHARKY (4 150 – 4 018 m n. m.)

 Do ďalšieho dňa sme vyrazili s plánom vrátiť sa späť na hlavnú trasu Annapurna treku, ktorá vedie z Manangu do Yak Kharky a ďalej k horskému prechodu Thorug La. Možno si ešte pamätáte na odbočku v stúpaní okolo Khangsar gompy (kláštora) pri ceste do základného tábora Tilicha. Práve tu sa cesta rozdeľuje a vy sa môžete rozhodnúť, či sa vrátite po rovnakej ceste do Manangu, alebo sa vyberiete po kóte vrchnou cestou cez neobývanú dedinku Upper Khangsar do Yak Kharky. Ak plánujete pokračovať v treku, návrat do Manangu by bol len zbytočnou obchádzkou a prišli by ste o mnoho nádherných výhľadov.

Prechod cez Shree Kharku sme opäť využili na obed a Yan si tu pre istotu kúpila návleky na nohy proti snehu. Pri výstupe k Tilichu bolo pomerne veľa snehu a nevedeli sme, aká situácia bude na Thorung La, ktorý je ešte o 400 m vyššie.

Domy opustenej nepálskej dediny v pozadi so zasneženými štitmí v pozadí
Upper Khangsar s vrcholom Gangapurny

Cesta do Upper Khangsaru stúpa len veľmi mierne a vedie pomedzi zakrpatené borovice. V prípade dobrého počasia si môžete užívať posledné spätné výhľady na Tilicho Peak, Idam Phra a Grand Barier. To zaujímavejšie sa už po polhodine šliapania od Shree Kharky začne objavovať pred vami. S prvými domami opusteného Upper Khangsaru sa súčasne pootvára nový výhľad na celé údolie Manangu.

V Upper Khangsare nie je čo robiť, no fotografie opustených domov s Gangapurnou a Annapurnou III v pozadí budú patriť k tým najkrajším z celého treku. Možno poznáte fotografiu gruzínskeho kostolíka Gergeti Trinity so zasneženou horou Kazbegi v jej pozadí. Táto scenéria mi ju do veľkej miery pripomenula, aj keď hory v Nepále sú samozrejme oveľa vyššie.

Z Upper Khangsaru vás čaká približne hodina šliapania ponad polia k vyhliadke, odkiaľ si užijete posledné a zároveň najkrajšie výhľady na údolie Manangu. Okrem toho sa vám po ľavej strane otvorí výhľad do údolia rieky Jharsang Khola (Thorung Khola), v ktorom strávite nasledujúceho jeden a pol dňa šliapaním do Thorung Phedi.

Z vyhliadky nasleduje klesanie o takmer 300 m až k visutému mostu spájajúcemu oba brehy údolia. Hlavne v prvej časti je klesanie pomerne prudké a treba si dávať pozor, aby ste sa nepošmykli. Pri spätnom pohľade si môžete vychutnávať nádherné výhľady na Annapurnu II, Annapurnu III a Gangapurnu, ktorých zasnežené vrcholy budú doslova svietiť v kontraste s klesajúcim svahom údolia, kam sa už slnečné lúče nedostanú. Na pravej strane uvidíte vyšliapaný chodník hlavnej cesty Annapurna treku, ako sa plazí popod vrcholy Chulu West, Central a East.

V diaľke na konci údolia uvidíte zasnežené vrcholy Khatung Kang, Shel Kang (Syagang) a Yakawakang, ktoré sta mali možnosť vidieť už z vyhliadky nad ľadovcovým jazerom Gangapurny. Napravo od Yakawakangu uvidíte po prvýkrát Purkhung (6 120 m n. m.).

Výhľad do klukatiaceho sa údolia s riekou, ktoré postupne stúpa od vypráhlej krajiny cez zelené lesy až ku zasneženým štítom himalájskych
Posledné výhľady do údolia Manangu z výhliadky na ceste do Yak Kharky.

Na druhej strane rieky, za visutým mostom, sa nachádza malý dom, kde sa dá občerstviť a  na chvíľu vychutnať výhľady. Prespať sa tu dá len núdzovo na podlahe. Kým sa dostanete na hlavnú cestu Annapurna treku, musíte ešte vyšliapať chodníkom pomedzi zakrpatené borovice približne 150 m, späť do výšky nad 4 000 m n. m. Odtiaľto je to do Yak Kharky ešte asi 50 minút pohodlného kráčania, na ktorom vás krátko pred Kharkou čaká ešte jeden prechod cez visutý most.

Pri dobrom počasí si tu užijete výhľad na Shel Kang (Syagang) a pri spätných pohľadoch dominujú vrcholy Annapurny III a Gangapurny. V Yak Kharke je niekoľko ubytovní, v ktorých môžete prespať. My sme strávili noc hneď na začiatku v Dhading Lodge, na ktorú vás upozorní veľká modrá tabuľa pri chodníku.

Z YAK KHARKY DO HIGH CAMPU (4 050 – 4 925 m n. m.)

 Cesta z Yak Kharky do High Campu bola pre nás deviatym dňom šliapania bez odpočinku. Vďaka odbočke k Tilichu sme posledné 3 dni strávili vo výške nad 4000 m, čím sme sa dostatočne aklimatizovali na prespanie v High Campe a následný prechod Thorung La. Ak pôjdete z Manangu, pravdepodobne budete musieť prespať v Thorung Phedi, ktoré je od High Campu asi o 400 m nižšie. Keďže trek medzi Yak Kharkou a Thorung Phedi patrí medzi tie najkratšie, odporúča sa pre lepšiu aklimatizáciu vyšliapať ešte v rámci dňa na čaj do High Campu a na noc sa vrátiť späť. Nezriedka sa stáva, že si turisti dajú v Thorung Phedi aklimatizačný deň, aby zvládli prechod cez Thorung La.

Spätný pohľad do údolia ktoré v diaľke uzatvárajú zasnežené končiare Annapurien a Gangapurny.
Spätné pohľady do údolia Jarsang Khola. V ďiaľke vrcholy Annapurien II,III, IV a Gangapurny

Ak nerátam prechod na druhú stranu údolia ponad rieku Jarsang Khola (Thorung Khola), až do Thorung Phedi vás čaká len mierne, no súvislé stúpanie. Najskôr pomedzi kamene a zakrpatené borovice, neskôr vyprahnutou krajinou. Na tomto úseku stretnete najviac nosičov. Cesta tadiaľto nevedie a oni sú spolu s koňmi jediným spôsobom prepravy tovaru.

Približne po hodine dorazíte k veľkému visutému mostu, za ktorým sa nachádzajú Churi Leder a Leder. Ak by sa vám stalo, že v Yak Kharke nie je kde prespať, Leder je ideálnou príležitosťou. Naviac sa nachádza len o 150 m vyššie ako Yak Kharka. Spätným výhľadom budú aj naďalej dominovať vrcholy Annapurny III a Gangapurny.

Prejsť na druhú stranu údolia sa dá dvoma cestami. Tou prvou je veľký visutý most ponad celé údolie, no môžete pokračovať aj ďalej a o niečo neskôr prejdete po malom drevenom moste. V oboch prípadoch si výšku, ktorú stratíte zostupom do údolia, vyšliapete späť aj s nejakým malým prídavkom. Odmenou na vrchole stúpania je možnosť malého občerstvenia. Ak by ste si mysleli, že nič „normálne“ tam nezoženiete, ste na omyle. Okrem iného tu nájdete tyčinky Mars, Twix či Snickers. Coca Colu kúpite takmer všade.

Odtiaľto nasleduje pozvoľné stúpanie až do Thorung Phedi. Údolie povedľa vás naberá na výške a s prvými výhľadmi na Thorung Phedi sa dostanete k úseku so zosuvmi pôdy. Treba si tu dať pozor, či na vás neletia z vrchu kamene a opatrne postupovať ďalej.

Do Thorung Phedi sme dorazili asi po piatich hodinách. Nachádza sa tu mnoho turistov a celé miesto na mňa pôsobilo preplnene. Kým k Tilichu sa vydáva iba minimum turistov, tu sa zbierajú všetci, ktorí smerujú k prechodu. My sme si tu dali iba obed a pokračovali do High Campu. Varia tu výborne, no veľkú porciu bolonských špagiet som v následnom stúpaní niekoľkokrát oľutoval.

Výhľad zo zasneženého kempu na okolité štíty pri západe slnka
Spätný výhľad z High Campu počas západu slnka

Prudké serpentínové stúpanie vám dá zabrať. V prvej časti sa dostanete do tesnej blízkosti skalnej steny a až za ňou sa cesta stáča doprava úzkym údolím až k High Campu. Niekde v tomto úseku začína byť so zapadajúcim slnkom poriadna zima. To, čo vás však rozhodne zahreje, je spätný výhľad na vrchol Chulu West a v diaľke Annapurna III a Gangapurna. Naopak, pred vami nad High Campom to bude vrchol Yakawakangu.

High Camp je menší ako Thorung Phedi a najmä pri neskorších príchodoch môžete mať problém s miestom na prenocovanie. Napriek tomu, že sa nachádza vo výške takmer 5 000 m n. m., v spoločenskej miestnosti majú televízor, ktorý zaujímal najmä miestnych šerpov a nosičov. Aj keď je High Camp najodľahlejším miestom Annapurna treku, jedlo tu chutí rovnako dobre ako aj na nižších, dostupnejších miestach. Noc sme tu strávili na izbe s poschodovými posteľami pre 10 ľudí pri teplote okolo nuly. To, že komfort ide bokom, až tak neprekáža. K Thorung La sa vyráža väčšinou skoro ráno.

THORUNG LA PASS – VRCHOL ANNAPUNA TREKU (5 416 m n. m.)

Prechod cez Thorung La je spolu s výstupom k jazeru Tilicho najťažším dňom na treku okolo Annapurien. Kombinácia tiahleho a miestami až nekončeného stúpania s množstvom falošných vrcholov vám dá spolu s nadmorskou výškou poriadne zabrať. Ak začínate v High Campe, čaká vás na vrchol ešte takmer 500 m a následne 1 700-metrový zostup do Ranipauwa, ktorá je častokrát chybne uvádzaná ako Muktinath.

Thorung La sa nachádza na hranici Manangu a Dolného Mustangu a už oddávna bol využívaný ako horský prechod na prevoz tovaru z Tibetu. Počas teplejšej časti roka je okolie výstupu pusté a až na výhľady na okolité končiare nie je veľmi zaujímavé. Aj preto som rád, že sme cez Thorung La prechádzali, keď bol pod snehom. Vašim zážitkom a fotografiám to dá úplne iný rozmer.

Výhľad na zasnežené štíty pri východe slnka
Výhľad z okraja morény pri výstupe k Thorung La

K prechodu sme vyrazili medzi poslednými pred šiestou ráno. V prípade, že idete z High Campu, netreba sa až tak ponáhľať, no napriek tomu prví turisti odchádzali z našej izby už okolo tretej ráno. Kým vyjde slnko, rátajte počas výstupu s poriadnou zimou. Ak napadlo veľa snehu, najnebezpečnejším z celého výstupu je úsek za High Campom. Museli sme sa asi 300 m brodiť po zasneženom chodníku, ktorý by som prirovnal k tým so zosuvom pôdy. Ak by sa nám náhodou šmykla noha, neviem, kde by sme skončili. Zvyšok výstupu je technicky nenáročnou vysokohorskou túrou.

Prvým orientačným bodom je most cez ľadovcovú riečku a bočná stena morény Syagangu, ktorou pôjdete nahor. Aj keď to tak zo začiatku nevyzerá, naozaj je v nej chodník. Most sa nachádza vo výške približne 5 000 m n. m.  Ak vás v tejto časti treku zastihne vychádzajúce slnko spoza okolitých štítov, odnesiete si odtiaľto nádherné fotografie s vrcholom Chulu West. Po tom, ako vyšliapete morénu, začína neslávne známa pasáž falošných vrcholov. Thorung Peak (6 144 m n. m.) už síce máte vo výhľade, no k prechodu to ešte potrvá.

Čajovňa (Tea house), ktorú stretnete približne o ďalších  50 m vyššie od vrchného okraja morény, je ideálnym miestom na odpočinok a vychutnávanie výhľadov, ktoré budú s pribúdajúcimi výškovými metrami už len lepšie. Z tých najzaujímavejších sa vám okrem špice Chulu West postupne ukáže hrebeň Annapurien a vy si tak až do prechodu môžete vychutnávať posledné spätné výhľady na vrcholy Annapurnien II, III, IV a Gangapurny. Naľavo od Chulu West je množstvo vrcholkov, ktoré sa ťažko rozoznávajú, no nad všetkými vyčnievajú Putrun Himal (6 466 m n. m.) ­­a trochu vzadu Genjang (6 111 m n. m.).

Informačná tabula o dosiahnutí horského prechodu Thorung La s výškou 5416 metrov obmotana farebnými modlitebnými vlajočkami a zasneženými vrcholmi v pozadi
Thorung La – Najvyšší bod Annapurna treku

K prechodu Thorung La sme sa dostali približne po 4 a pol hodine. Tí zdatnejší určite vylezú aspoň o hodinu rýchlejšie. Samotný prechod nie je ničím špeciálny. Nachádza sa tu malá čajovňa,  kde viete svoj výstup osláviť aj na nepálske pomery drahým čajom pri vlajočkami omotanom kameni, ktorý informuje o dosiahnutí prechodu. Špeciálne sú však výhľady a pocity, ktoré vo vás vyvoláva jeho dosiahnutie. V tej chvíli máte pocit, že dokážete všetko a aj napriek únave pocítite neskutočné šťastie. Pre mnohých cestovateľov je Thorung La ich výškovým rekordom. Pre mňa bol špeciálny aj v tom, že som ho vyšliapal s batohom na chrbte bez pomoci šerpu alebo kohokoľvek iného. Spravili sme si tu zopár fotiek na pamiatku, vyobjímali sa a pokračovali ďalej.

Prekročením prechodu sa vám otvoria nové výhľady do údolia dolného Mustangu. Práve tu počas zostupu po prvýkrát uvidíte po Manaslu druhý osemtisícový vrchol, Dhaulágirí (8 168 m n. m.), jeho menších súrodencov Dhaulágirí II, III a IV a nižšieho suseda Tukuche (6 920 m n. m.). Nám počasie počas zostupu neprialo, takže sa postupne všetky biele štíty zahalili do mrakov.

Zostup do Ranipauwa je dlhý a náročný najmä na kolená a zaberie približne 4 až 5 hodín.  Pri pohľade späť si môžete vychutnávať výhľad na oba štíty obopínajúce Thorung La, Yakawakang a na pravej strane Khatung Kang, ktorý konečne vykukol spoza menšieho Thorung Peaku. Pred vami sa postupne otvoria aj spodné časti údolia a dovidíte až na políčka v okolí Muktinathu.

Údolie dolného Mustangu z ktorého rastú zasnežené konciare v okolí Dhaulagiri.
Výhľad pri zostupe z Thorung La do Muktinathu. Úplne v ľavo vidieť Dhaulágirí a Tukuche

Táto strana nie je pre svoju náročnosť na výstup taká obľúbená a chýbajú na nej miesta, kde by ste sa mohli občerstviť alebo prenocovať. To najbližšie sa nachádza vo výške asi 4 170 m n. m. po 3 hodinách chôdze od prechodu. Môžete sa tu naobedovať a odpočinúť predtým, ako sa vydáte na posledný úsek cesty pri pozvoľnom klesaní až do Muktinathu a Ranipauwy. Muktinath je budhisticko-hinduistický chrám, ktorý určite stojí za pozretie. V prípade, že patríte medzi otužilejších, môžete tu absolvovať očistný rituál a vykúpať sa v ľadovej vode.

Ranipuwa vás privíta bránou so svastikou. Nachádza sa tu niekoľko ubytovní a je len na vás, ktorú z nich si vyberiete. Po dlhých dňoch sme sa tu konečne dočkali horúcej sprchy. Spolu so steakom z yaka a pivom Everest nám ku šťastiu viac nechýbalo. To najväčšie dobrodružstvo bolo, žiaľ, za nami, no už na druhý deň nás čakal dlhý presun do Pokhary. Väčšina turistov na tomto mieste Annapurna trek končí tak ako my. No ak máte čas,  môžete pokračovať ďalej v ústrety ďalším dobrodružstvám.

Z RANIPUAWY DO POKHARY – A TU SA TO ZAČALO (3 700 – 900 m n. m.)

Krásne ráno s výhľadom na skupinu štítov okolo Dhaulágirí bol príjemný začiatok dňa. Ako prvý nás čakal presun autobusom do Jomsomu. Nepálci tu budujú cestu, takže tento presun v preplnenom autobuse bol v porovnaní s tým, čo nás čakalo neskôr, veľmi pohodlný. Autobus odchádzal z miestnej autobusovej stanice o deviatej ráno. Cesta ubehla pomerne rýchlo s peknými výhľadmi do údolia dolného Mustangu.

Jomsom sa rozprestiera po oboch brehoch rieky Kali Gandaki. Podľa situácie som pochopil, že v meste sa nachádzajú dve autobusové zastávky. Tá, odkiaľ vás odvezú do Pokhary, je za mostom cez rieku. Lístky kúpite v malej drevenej búdke, ktorá je po ľavej strane hneď za mostom. Podľa informácií, ktoré sme dostali, do Pokhary odtiaľto vyrážajú dva autobusy denne. Ten prvý o deviatej ráno a ten druhý, ktorým sme išli aj my, pred dvanástou. S presnosťou sa však veľmi neobťažujú. Oproti plánu sme vyrazili takmer o 20 minút skôr. Inou možnosťou, ako sa dostať do Pokhary, je miestne letisko. Jednosmerný lístok vás bude stáť približne 100 €. Ak chcete letieť, rezerváciu určite riešte vopred.

výhľad z prašnej ulice na domy nad ktorými sa týčia vysoké biele štíty Nilgiri
Vrcholy Nilgiri North a Central z Jomsomu

To, že táto cesta dá zabrať, sme pochopili hneď na začiatku. Ešte v Jomsome dostal autobus defekt a zo skorého odchodu bolo razom viac ako polhodinové meškanie. Po oprave sme konečne vyrazili na 150 km dlhú a 9 hodín trvajúcu cestu po tankodróme až do Pokhary. Ak hovorím tankodróm, predstavte si, že ten autobus chce z vás vytriasť dušu a bude sa o to snažiť niekoľko hodín. Normálna cesta začína až pár kilometrov pred Pokharou. To najkrajšie na celej ceste sú opäť výhľady. Po pravej strane Dhaulágirí, po ľavej ďalšie vrcholy z okolia Annapurien.  Najskôr majestátna stena Nilgiri North (7 061 m n. m.) so susednou špicou Nilgiri Central (6 940 m n. m), ktoré môžete vidieť už z autobusovej stanice v Jomsome a neskôr sa k nim pridá aj najmenšie Nilgiri South (6 839 m n. m.). Možete tiež pozorovať, ako sa pustá krajina s ubúdajúcou výškou postupne mení a začína pribúdať čoraz viac zelene. Ak by ste ma na rovnakú cestu chceli nahovoriť ešte raz, asi by som šiel radšej lietadlom a počkal na vás v Pokhare. Výhľady z lietadla musia byť neskutočné. S odstupom času na túto cestu spomínam s úsmevom ako na „lásku z catastrophe road“, pretože niekde tu sme s Yan pochopili, že po tom všetkom, čo sme spolu zažili v horách, máme k sebe oveľa bližšie.

Do Pokhary sme dorazili neskoro večer a jednou z vecí, ktoré sme podcenili, bola rezervácia ubytovania. Ťažko sa však niečo rezervuje vopred, ak netušíte, ako rýchlo sa dostanete cez hory. Ak môžem poradiť, skúste v Ranipauwe nájsť wifi a zarezervujte si ubytovanie vopred. Aby toho nebolo málo, z noci na ráno práve počas nášho príchodu oslavovali Nepálci Nový rok. Všetko ubytovanie bolo obsadené, a to jediné, čo sa Ejbímu podarilo zohnať, bolo to najhoršie, v akom sme v Nepále prespali. Upratovacia miestnosť miestneho hostela. Posteľ tam bola, sprcha tiež a za vône chemikálií na upratovanie a rôznych pazvukov sme tam nakoniec celkom rýchlo zaspali. Naša prvá spoločná noc s Yan sa nedá nazvať inak ako zaujímavým dobrodružstvom.

POKHARA – ZASLÚŽENÝ ODDYCH (900 m n. m.)

V druhom najväčšom meste Nepálu sme nakoniec strávili 3 noci. Po prvej zážitkovej sme sa na ďalšie dve presunuli do veľmi príjemného hotela Nirvana v turistickej zóne pri jazere Fewa (Fewa Lake), ktoré je tiež druhým najväčším v Nepále. Po 13 dňoch neustáleho chodenia a premiestňovania sme sa rozhodli prvý deň stráviť výhradne odpočinkom a prechádzkami po okolí.

Biela pagoda so ztlatým budhom ku ktorému vedie množstvo širokých s chodou s ľudmi a modrou oblohou
World freedom pagoda v Pokhare

Jednou z miestnych atrakcií je malý hinduistický chrám Tal Barahi Temple, ktorý sa nachádza na malom ostrove kúsok od brehu Fewa Lake. V prvý deň nového roka tam bolo nesmierne veľa ľudí a mnoho veriacich sa snažilo priniesť obetu do chrámu, ktorý je zasvätený bohovi Višnu.

Druhý deň bol oveľa aktívnejší. Ak máte šťastie na počasie a dobrú viditeľnosť, z Pokhary sú nádherné výhľady na biele štíty z okolia Annapurien. Tie najlepšie sú zo Sarangkotu a od World Peace Pagody. Sarangkot je trochu ďalej a nachádza sa severozápadne od Pokhary. Okrem nádherných výhľadov je to tiež obľúbené miesto pre paraglajdistov. My sme sa vybrali k  World Peace Pagode. Najskôr loďkou po jazere a potom treba vyšliapať asi 200 m pomerne hustým lesom. Aj keď v noci pršalo a ovzdušie mohlo byť čistejšie, výhľadu na biele štíty sme sa nedočkali. Výhľad na jazero a Pokharu stojí ale tiež za to.

Cestou z pagody sme navštívili vodopád Devi’s Falls, jaskyňu Gupteshwor Mahadev Cave a medzinárodné múzeum horolezectva. Najmä prvé dve miesta boli preplnené miestnymi ľuďmi. V jaskyni sa veľmi ťažko dýchalo, a ak by som bol v Pokhare ešte raz, už by som tam určite nešiel. Múzeá tiež nemám veľmi v obľube, no napriek tomu toto som chcel vidieť. Rovnako ako na predošlé dve miesta, ani sem už by som už určite nešiel. Rátajte s tým, že cenu taxíku na cestu späť budete musieť tvrdo zjednávať. Múzeum je trochu od ruky a taxikárky si rady zapýtajú aj trojnásobok bežnej ceny. V Pokhare je toho na pozeranie určite viac a hlavne viete podniknúť viacero trekov po okolí. Ak budete mať viac času ako my, určite to využite.

KÁTHMANDU – NÁVRAT DO REALITY

Lístky na autobus do Kathmandu si môžete zarezervovať online, alebo požiadajte recepciu hotela. Na cestu späť sme využili služby Greenline Tours. V turistickom autobuse bola cesta oveľa komfortnejšia, no aj drahšia. Oficiálne údaje na stránke informujú o 7,5 hodinovej ceste, no podľa dopravnej situácie rátajte s jej predĺžením.

Poslednú noc v Kathmandu sme strávili v hoteli pri budhistickej Swayambhu Stupe, prezývanej aj Monkey Temple, pretože tam žijú opice. Je odtiaľ pekný výhľad na Kathmandu a pred odletom sme si tu užili posledné spoločné chvíle. Ak budete bývať mimo turistického Thamelu, rátajte s tým, že môžete mať problém nájsť normálnu reštauráciu alebo bankomat.

Slovo na záver

Trek okolo Annapurien je nádherným celoživotným zážitkom, a ak ma niečo mrzí, tak len to, že sme tu nemohli stráviť o niekoľko dní viac času a pokračovať ďalej. Výhľady na majestátne himalájske vrchy sú niečím, čo nezažijete nikde inde na svete. Trek si vyžaduje samozrejme kompromisy a vystúpenie z vlastnej komfortnej zóny, no ak sa necháte nahovoriť, sľubujem vám, že neoľutujete. Buďte opatrní, pokorní a hlavne si to užite. Ja som tu okrem splneného sna našiel lásku. Yan a Ejbí, ďakujem vám obom za nádherný spoločný čas, ktorý sme tu spolu strávili. Za pomoc s korekciou textu ďakujem veľmi pekne tete Ivici, Evičke a Michalovi.

—- Galéria obrázkov —-

Obdobie

  • 31. marca  – 17. apríla 2017

Výdavky a ceny

CESTOVNÉ

  • Letenka z Bratislavy – 630 €
  • On Arrival víza na letisku – 40 USD
  • Taxi 300 – 500 NPR / 2,8 € – 4,6 €
  • Autobus z Káthmandu do Besisaharu – 550 NPR / 5,1 €
  • Jeep z Besisahru do Syange – 1000 NPR / 9,3 €
  • Autobus z Ranipauwy do Jomsomu – 710 NPR / 6,6 €
  • Autobus z Jomsomu do Pokhary – 1000 NPR / 9,3 €
  • Loďka v Pokhare – 620 NPR / 5,7 €
  • Autobus z Pokhary do Káthmandu – 25 USD
  • Denné náklady počas treku – do 20 €

UBYTOVANIE:

  • Elbrus Home v Kathmandu 12 € / noc za apartmán
  • Ubytovanie počas treku – do 5 €
  • Hotel Nirvana v Pokhare – 30 € / noc za apartmán
  • Choice Hotels v Kathmandu – 30 € / noc za apartmán

OSTATNÉ:

  • Permity – 50 USD
  • Alpine Feraine cestovné poistenie – 61 €
  • Boudanath stupa – 250 NPR / 2,3 €
  • Swayambhu Stupa – 250 NPR / 2,3 €
  • Osobné výdavky na masala čaj – 70 €
  • Medzinárodné múzeum horolezectva – 400 NPR / 3,7€

Náklady za celú dĺžku pobytu bez letenky, poistenia a výbavy cca 570 €.

VÝMENNÉ KURZY:

  • V Káthmandu v štvrti Thamel 1€ = 108 NPR

GPS dáta

Kontakty

Lieky a výbava

Rady, návody a postrehy

  • Rozdiel oproti nášmu časovému pásmu je +4:45.
  • Rátajte s tým, že 5 dní z celého cestovania strávite v dopravných prostriedkoch.
  • Ak plánujete šliapať niekoľko dní v rade, je dobré to v úvodný deň neprehnať. Aj vďaka mne sme patrili k najpomalším turistom v oblasti, no dokázali sme ísť 7 až 10 hodín 10 dní v kuse. Ak robíte výškovú turistiku, vaša pomalosť je paradoxne výhodou, pretože strávite dlhší čas v nižšej nadmorskej výške a vášmu telu doprajete viac času na aklimatizáciu. Na druhej strane organizmus nepreťažíte privysokou spotrebou kyslíka.
  • Nezabudnite na kvalitné slnečné okuliare a dobrý opaľovací krém. Napriek tomu, že mám silnejší pigment, krk mi bez natierania spálilo už hneď v úvodný deň v horách.
  • Hlavne počas prvých dní som vypil veľa vody. Ideálne je si so sebou zobrať filtračnú flašu. Nemusíte kupovať vodu v plastových fľašiach, alebo dezinfekčné tabletky, vďaka čomu ušetríte. Voda zároveň riedi krv a pomáha lepšie okysličovať organizmus.
  • Ak vás chytia žalúdočné problémy, skúste Coca Colu. Mne naozaj pomohla.
  • Zoberte si so sebou hroznový cukor. Vtedy, keď to budete najviac potrebovať, vám dodá veľa energie.
  • Rátajte s možnosťou, že sa budete musieť vrátiť. Ak napadne v oblasti príliš veľa snehu, alebo spadne lavína, trvá niekoľko dní, kým cestu opäť uvoľnia.
  • Peniaze si zmeňte pre istotu už v Kathmandu.
  • O cenách sa dá zjednávať. Je len na vás, ako budete šikovní.
  • Na dobíjanie vám stačí klasická európska nabíjačka a externý zdroj s kapacitou 10 000 mAh. Ak máte viac zariadení, kúpte si rýchlo nabíjačku a externý zdroj s dvoma usb koncovkami. Dovolí vám to okrem externého zdroja naraz nabíjať ďalšie 3 zariadenia. V mojom prípade to boli hodinky, telefón a batérie do fotoaparátu.

Odporúčaná literatúra

Diskusia